Vedci odhalili pozoruhodný objav – pod masívnym ľadovým príkrovom vo východnej Antarktíde sa ukrývajú pozostatky rozsiahlej, prastarej pobrežnej roviny. Tento objav môže výrazne pomôcť pri spresňovaní predpovedí, ako sa bude v budúcnosti meniť hladina svetových oceánov.
Krajina stará desiatky miliónov rokov
Podľa najnovších zistení bola táto plošina vytvorená dávnymi riekami, ktoré tu eróziou formovali terén približne pred 80 až 34 miliónmi rokov – teda ešte predtým, než sa dnešná Antarktída premenila na ľadom pokrytý kontinent. V tom čase sa východná časť kontinentu oddelila od Austrálie a riečne systémy tu vytvorili rozsiahle rovné plochy. Tie dnes ležia skryté pod hrubou vrstvou ľadu.
Výskum sa snaží lepšie pochopiť nielen to, ako tieto útvary vznikli, ale aj to, aký majú vplyv na súčasný pohyb ľadovcov. Zistenia by mohli prispieť k presnejšiemu modelovaniu toho, čo sa stane, ak sa bude ľad na tomto kontinente v dôsledku klimatickej zmeny rýchlejšie topiť.
Geofyzik uviedol, že rovinné útvary pod ľadom boli dlhé roky záhadou. „Dnes už začíname chápať, ako tieto prvky formujú súčasný tok ľadu. Zároveň vidíme, že ľad nad týmito plochami sa pohybuje omnoho pomalšie, čo môže byť významným faktorom v otepľujúcom sa svete,“ vysvetlil.
Video: Čo nastane, keď roztopí všetok ľad v Antarktíde
Radar odhalil skrytý svet
Vedci použili špeciálne radarové merania, ktoré dokážu preniknúť cez ľadový príkrov a zmapovať terén pod ním. Takto zistili, že objavená krajina sa tiahne pod 3 500 kilometrov dlhým úsekom východného antarktického pobrežia.
Polárny geofyzik dodal, že počas analýzy radarových snímok sa tieto ploché povrchy ukazovali prakticky všade, kde sa pozreli. „Je fascinujúce, že zostali relatívne neporušené viac než tridsať miliónov rokov. Znamená to, že ľadové príkrovy pôsobili ako ochranný štít, namiesto toho, aby krajinu zničili,“ uviedol.
Bariéra pre tok ľadu
Tieto rozsiahle roviny dnes podľa vedcov fungujú ako prirodzené bariéry, ktoré spomaľujú tok ľadovcov. To môže znamenať, že momentálne prispievajú k pomalšiemu úbytku ľadu vo východnej Antarktíde.
Ďalší výskum – napríklad odoberanie vzoriek hornín skrytých pod ľadom – by mohol priniesť cenné údaje o tom, ako rýchlo môže ľad v budúcnosti miznúť a ako to ovplyvní hladinu morí. Pre vedcov je dôležité vedieť, kedy bola táto krajina naposledy bez ľadového príkrovu.
Potenciál na drastickú zmenu hladiny morí
Odborníci upozorňujú, že ak by sa východná Antarktída úplne roztopila, hladina svetového oceánu by mohla stúpnuť až o 52 metrov. To by znamenalo zatopenie mnohých pobrežných veľkomiest a dramatické zmeny na mapách sveta.
Nové poznatky o rovinných oblastiach pod ľadom môžu zásadne zmeniť klimatické modely. Lepšie porozumenie tomu, ako tieto útvary ovplyvňujú správanie ľadového príkrovu, môže priniesť presnejšie predpovede a tým aj efektívnejšie plánovanie opatrení proti dôsledkom globálneho otepľovania.
Antarktída – extrémny kontinent
Antarktída je najjužnejší kontinent na Zemi a s rozlohou 13 660 000 km² patrí medzi najrozsiahlejšie. Väčšinu jej povrchu pokrýva ľad s priemernou hrúbkou približne 1,9 kilometra. Ide zároveň o najchladnejšie, najsuchšie a najveternejšie miesto na planéte, s najvyššou priemernou nadmorskou výškou zo všetkých kontinentov.
Až 70 % všetkej sladkej vody na Zemi je viazanej v antarktickom ľade. Kontinent drží aj rekord v najnižšej nameranej teplote – –89,2 °C. Na rozdiel od iných častí sveta tu nenájdete stále obyvateľstvo; žijú tu len vedci a technický personál výskumných staníc.
