Tekuté mydlo sa stalo neodmysliteľnou súčasťou domácností. Je pohodlné, praktické a vďaka pumpičke aj hygienické. Používame ho denne bez toho, aby sme premýšľali, čo vlastne obsahuje. Ak sa však pozrieme na zloženie bližšie, zistíme, že nie všetky prísady sú ideálne pre našu pokožku či životné prostredie.
Z čoho sa tekuté mydlo vyrába
Základom väčšiny tekutých mydiel nie je klasické mydlo (ako pri tuhých kockách), ale syntetické tenzidy – látky, ktoré rozpúšťajú mastnotu a čistia pokožku. Bežne ide o deriváty kokosového, palmového alebo iného rastlinného oleja. V niektorých prípadoch však môžu byť použité aj zložky živočíšneho pôvodu, napríklad sodium tallowate (mydlo z hovädzieho loju). To je v tuhom mydle častejšie, no v niektorých produktoch sa objavuje aj pri tekutých.
Parfumy – prírodné aj syntetické
Tekuté mydlá sú často parfumované, aby pôsobili príjemne. Vôňa však nemusí pochádzať z rastlín – vo väčšine prípadov ide o synteticky vyrobené parfumy. To samo osebe nie je problém, no u citlivejších ľudí môžu vyvolať podráždenie, ekzém alebo suchosť pokožky.
Niektoré parfumové zložky môžu obsahovať aj látky, ktoré sa skúmajú pre ich možný vplyv na hormonálnu rovnováhu (napríklad ftaláty). Nie sú zakázané, ale pre osoby s citlivou pokožkou alebo deti je bezpečnejšou voľbou mydlo s označením bez parfumov alebo s prírodnými éterickými olejmi.
Mikroplasty – problém, ktorý sa rieši
V minulosti sa do kozmetiky, vrátane mydiel a peelingov, pridávali mikroplasty – drobné plastové častice, ktoré pôsobili ako stabilizátory alebo peelingové zrnká. Ich nevýhodou je, že sa dostávajú do vody a ťažko sa z nej odstraňujú.
Dnes už však v EÚ platia obmedzenia používania mikroplastov v kozmetike a veľkí výrobcovia ich zo svojich receptúr postupne odstránili. Napriek tomu sa oplatí sledovať zloženie a vyberať produkty s označením bez mikroplastov.
Konzervačné látky: prečo tam sú a čo môžu spôsobiť
Tekuté mydlo obsahuje vodu, a to znamená, že potrebuje konzervanty, aby sa v ňom nemnožili baktérie a plesne. Najčastejšie ide o parabény alebo iné bežne používané konzervačné látky. V povolených množstvách sú považované za bezpečné, ale u ľudí s citlivou pokožkou môžu spôsobovať podráždenie.
Niekedy sa v mydlách objavuje aj triclosan – antibakteriálna zložka. Hoci je účinný, jeho používanie bolo obmedzené, pretože sa ukázalo, že pri bežnej hygiene nie je potrebný a môže mať negatívny dopad na životné prostredie.
Ako sa v tom vyznať? Stačí čítať etiketu
Najjednoduchší spôsob, ako si vybrať kvalitnejšie mydlo, je pozorne si prečítať zloženie. Ak nechcete živočíšne prísady, hľadajte rastlinné alternatívy (napr. sodium cocoate – kokosové mydlo). Ak máte citlivú pokožku, siahnite po výrobkoch bez parfumov alebo s prírodnými vôňami.
Alternatívy: čo používať namiesto bežných tekutých mydiel
- Tuhé mydlá z rastlinných olejov – napríklad olivové, kokosové alebo mydlá od menších slovenských výrobcov.
- Prírodné tekuté mydlá – často vyrobené na báze mydlového orecha alebo rastlinných olejov, bez syntetických parfumov a zbytočných prísad.
- Mydlá bez farbív, parabénov a triclosanu – vhodné pre deti a ľudí s citlivou pokožkou.
Záver
Tekuté mydlá nie sú „jedovatý kokteil“, no ich zloženie môže obsahovať látky, ktoré nie každému vyhovujú – od živočíšnych tukov cez syntetické parfumy až po konzervanty. Výrobcovia používajú tieto prísady preto, aby bol produkt lacný, voňavý a mal dlhú trvanlivosť.
Ak však chcete šetrnejšiu starostlivosť o pokožku aj o životné prostredie, oplatí sa vyberať mydlá s jednoduchým zložením, ideálne z rastlinných olejov a bez zbytočnej chémie.
