Parazitické imelo dokáže rásť aj na inom imele. Vedci v ňom nachádzajú látky s protinádorovým potenciálom

imelo
imelo Foto: depositphotos.com

Imelo je v našich končinách známe najmä ako symbol Vianoc a tradície bozkávania pod jeho konárikom. Jeho skutočný biologický význam však siaha oveľa hlbšie. Ide totiž o zaujímavú a ekologicky významnú parazitickú rastlinu, ktorá sa vyskytuje na rôznych miestach sveta a zaujíma vedcov nielen svojím spôsobom života, ale aj možnými liečivými vlastnosťami.

Parazit, ktorý však pomáha biodiverzite

Imelo patrí medzi tzv. hemiparazitické rastliny – to znamená, že síce obsahuje chlorofyl a dokáže fotosyntetizovať, no zároveň čerpá vodu a minerálne látky z hostiteľskej rastliny. Na to využíva špeciálne orgány – haustóriá, ktoré prenikajú cez kôru hostiteľa až do jeho vodivých tkanív.

Rastie priamo na konároch alebo kmeňoch stromov a kríkov, z ktorých si odoberá živiny. Niektoré druhy sa špecializujú na konkrétnych hostiteľov, iné sú menej vyberavé.

V niektorých prípadoch, najmä pri nadmernom výskyte imela alebo počas sucha, môže dôjsť k poškodeniu či dokonca úhynu hostiteľského stromu. Vo väčšine prirodzených ekosystémov však imelo nezabíja stromy, s ktorými sa vyvíjalo spoločne.

Výnimočný ekosystémový hráč

Viaceré ekologické štúdie potvrdili, že imelo zvyšuje druhovú rozmanitosť v oblastiach, kde sa vyskytuje. Jeho plody – biele alebo červené bobule – sú zdrojom potravy pre mnohé vtáky a cicavce. Vtáky zohrávajú zároveň dôležitú úlohu pri šírení semien, keďže ich trávia a následne vylučujú na konáre ďalších stromov, kde môže začať rásť nové imelo.

V niektorých oblastiach, ako napríklad v južných Andách, je plodmi imela významne závislý drobný vačnatec Dromiciops gliroides, známy aj ako „monito del monte“. Tento cicavec konzumuje bobule a zároveň prispieva k ich šíreniu, čím pomáha udržiavať rovnováhu v miestnych dažďových lesoch.

Zároveň bolo pozorované, že kvety imela poskytujú nektár pre opeľovače, čím môžu prispieť aj k zvýšenej miere opelenia hostiteľských stromov. Takéto ekologické súvislosti robia z imela tzv. kľúčový druh (keystone species), ktorého prítomnosť podporuje celý ekosystém.

Výskyt aj vo vysokých nadmorských výškach

Niektoré druhy imela, napríklad Tristerix corymbosus z Chile, sa dokážu rozšíriť do vyšších nadmorských výšok tým, že rastú na iných parazitických druhoch – konkrétne na Desmaria mutabilis. Ide o vzácny prípad tzv. sekundárneho parazitizmu, ktorý je v prírode pomerne nezvyčajný, no zdokumentovaný.

Tradičné využitie v liečiteľstve

Imelo má dlhú históriu využitia v tradičnej medicíne rôznych kultúr. V Európe sa najčastejšie využíva druh Viscum album – najmä vo forme extraktov. Tie sa v niektorých krajinách používajú ako podporná liečba u pacientov s onkologickými ochoreniami.

V Južnej Amerike domorodé komunity využívajú rôzne druhy imela na úľavu od bolestí, pri tráviacich ťažkostiach alebo na podporu hojenia rán. Tieto praktiky majú dlhú históriu, hoci často nie sú vedecky zdokumentované v takej miere ako v prípade európskych druhov.

Potenciál v modernej onkológii

Európsky druh Viscum album je predmetom intenzívneho výskumu v oblasti doplnkovej onkologickej liečby. Obsahuje bioaktívne látky – najmä lektíny a viskotoxíny –, ktoré boli v laboratórnych podmienkach testované na schopnosť ovplyvňovať rast niektorých druhov nádorových buniek a stimulovať imunitný systém.

V niektorých krajinách Európy (napr. Nemecko, Švajčiarsko) sa tieto extrakty využívajú ako súčasť komplementárnej liečby, vždy pod dohľadom lekára. V Spojených štátoch však zatiaľ neboli schválené Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), čo znamená, že nie sú určené ako štandardná liečba.

Vedci sa domnievajú, že biologická aktivita týchto látok môže súvisieť aj so spôsobom, akým imelo nasáva látky od svojich hostiteľov – vrátane sekundárnych metabolitov, ktoré sa v jeho tkanivách koncentrujú.

Imelo nie je len sviatočná ozdoba

Hoci v našich zemepisných šírkach je imelo vnímané najmä ako dekorácia spojená s Vianocami, v skutočnosti ide o fascinujúcu rastlinu s množstvom ekologických a potenciálne aj terapeutických funkcií.

Z pohľadu prírody je to hráč, ktorého vplyv ďaleko presahuje jeho nenápadný výzor. A z pohľadu vedy rastlina, ktorá si rozhodne zaslúži pozornosť – nielen pre svoju schopnosť prežiť, ale aj pre to, ako môže pomáhať iným.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať