Odhalila sa lož o „prdiacich kravách“. Aká je pravda o týchto emisiách?

pasenie kráv
pasenie kráv Foto: depositphotos.com

V poslednej dobe sa v ekologických diskusiách čoraz viac objavuje tvrdenie, že kravy a ďalšie hospodárske zvieratá sú významným prispievateľom k produkcii skleníkových plynov, najmä metánu. Tento plyn vzniká počas tráviaceho procesu zvierat, konkrétne počas žuvania potravy, a je považovaný za silný skleníkový plyn. Takéto tvrdenia viedli k verejným diskusiám o vplyve chovu dobytka na životné prostredie, pričom niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, zaviedli opatrenia na obmedzenie počtu chovaných zvierat, aby znížili ich emisnú stopu.

Tento pohľad sa čoraz viac dostáva aj do diskusií na Slovensku. K tejto téme sa vyjadrila aj Agrárna komora Slovenskej republiky, ktorá upozornila na určité nepresnosti a neúplné informácie, ktoré sa šíria o tejto problematike. Odborníci z Agrárnej komory upozornili, že tvrdenie o vysokých emisiách metánu pochádza z jednej štúdie, ktorá bola vypracovaná v roku 2006 pre Organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Podľa tejto štúdie mal chov hospodárskych zvierat prispievať až 18 % na celkových emisiách skleníkových plynov. Tento údaj bol však neskôr upravený autorom štúdie, ktorý uviedol, že správny podiel je iba 4 %, čo je podstatne nižší počet, ako sa pôvodne uvádzalo.

Agrárna komora Slovenskej republiky tiež upozornila na to, že v tejto debate sa často opomína pozitívny prínos chovu dobytka pre ekosystémy. Pasenie zvierat totiž zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní zdravých a úrodných pôd. Tráva, ktorá rastie na pastvinách, pomáha viazať uhlík, čím prispieva k absorpcii oxidu uhličitého z atmosféry. Týmto spôsobom môžu zvieratá pomáhať znižovať celkovú hladinu CO2 v ovzduší, čo je pozitívny aspekt, ktorý nie vždy dostáva dostatočnú pozornosť.

Dôležité je tiež uviesť, že metán, ktorý produkujú kravy, nie je výsledkom prdenia, ako sa niekedy zjednodušene tvrdí, ale predovšetkým procesu nazývaného „odgrgnutie“. Tento proces je prirodzený a prebieha u všetkých cudzožravcov, teda aj u ľudí. Vzhľadom na to, že na Zemi žije približne 8 miliárd ľudí, ktorí majú podobné telesné procesy, je potrebné túto tému posudzovať komplexne a zodpovedne.

Celkový vplyv chovu dobytka na životné prostredie je teda oveľa zložitejší, než sa často prezentuje. Hoci chov zvierat prispieva k emisiám skleníkových plynov, treba zohľadniť aj ekologické a výživové výhody, ktoré tento sektor prináša. Na Slovensku je preto dôležité diskutovať o týchto otázkach so širším pohľadom na problematiku udržateľnosti a ochrany životného prostredia.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať