Každý, kto má záhradu, vie, že pôda je jej srdcom. Bez kvalitnej pôdy sa nedá dopestovať bohatá úroda ani udržať zdravé rastliny. No hoci sa záhradkári často považujú za skúsených, realita býva iná. „Zistil som, že aj mnohí dlhoroční pestovatelia majú o pôde len veľmi hmlisté predstavy,“ hovorí botanik a vedec.
Podľa odborníka by mal každý záhradkár najskôr spoznať, aký druh pôdy má na svojom pozemku, a až potom sa rozhodovať, čo a ako pestovať. Neexistuje totiž univerzálna „najlepšia“ pôda. Každý typ má svoje špecifiká, výhody aj nevýhody, a je možné s nimi pracovať tak, aby boli vhodné pre konkrétne rastliny.
1. Kyslosť pôdy – pH rozhoduje o úrodnosti
Jedným z kľúčových ukazovateľov kvality pôdy je jej pH hodnota, teda miera kyslosti či zásaditosti. „Ideálne pH by malo byť neutrálne, približne medzi 6,5 až 7,5,“ vysvetľuje Pavela. V takejto pôde sa väčšine rastlín darí najlepšie, pretože dokážu efektívne čerpať živiny.
Samozrejme, existujú výnimky – napríklad rododendrony, azalky či čučoriedky milujú kyslejšiu pôdu. No ak záhradkár cieli na univerzálnu úrodnosť, neutrálna hodnota je stávkou na istotu.
Meranie pH nie je nič zložité. Postačí vziať trochu pôdy, pripraviť z nej výluh a ponoriť doň lakmusový papierik, ktorý sa dá bežne kúpiť v lekárni alebo v obchodoch so záhradkárskymi potrebami. Výsledok sa dá odčítať podľa priloženej stupnice a máte jasno v priebehu pár minút.
2. Štruktúra pôdy – piesčitá, ílovitá alebo ideálna drobtovitá?
Druhou vlastnosťou, ktorá výrazne ovplyvňuje úrodnosť, je štruktúra pôdy. Tú si často všimnete aj voľným okom či dotykom. Bežne rozlišujeme tri základné typy:
- Ílovitá pôda – po daždi tvrdne, zvykne praskať a rastlinné korene majú problém získavať živiny. Má málo vzduchu a ľahko sa premočí.
- Piesčitá pôda – ľahká a vzdušná, ale veľmi rýchlo vysychá. Rastliny v nej často trpia suchom, preto si vyžaduje častejšie polievanie.
- Drobtovitá pôda – považuje sa za ideálnu, pretože má dobrú priepustnosť, zadržiava vlhkosť a zároveň zostáva vzdušná.
Ak si nie ste istí, jednoduchý test vám napovie. Stačí si navlhčiť ruku, vziať kúsok pôdy zo záhona a skúsiť vytvarovať valček.
- Ak sa okamžite rozpadne, pôda je piesčitá.
- Ak drží tvar a prst v nej zanechá jamku, ide o ílovitú pôdu.
- Ak sa rozpadne na väčšie hrudky, máte šťastie – pôda je drobtovitá, teda najvhodnejšia pre pestovanie.
3. Obsah organickej hmoty – základ zdravia pôdy
Tretím, často prehliadaným faktorom, je množstvo organickej hmoty. Rastliny si z pôdy odoberajú živiny a ak ich nechceme časom úplne vyčerpať, musíme pôde dodať späť to, čo stratila.
„Najväčšou chybou záhradkárov je, že do pôdy vracajú príliš málo organických látok,“ upozorňuje Pavela. Organická hmota pritom nie je dôležitá len ako zdroj živín. Zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a chráni povrch pred eróziou.
Najjednoduchší spôsob, ako organickú hmotu dopĺňať, je mulčovanie. Ďalšou možnosťou je pravidelné pridávanie kompostu alebo maštaľného hnoja, ideálne na jeseň, aby mali látky čas sa zapracovať do pôdy.
Kto chce presne vedieť, čo jeho pôde chýba, môže poslať vzorku do laboratória. Analýza stojí len pár eur a prinesie konkrétne odporúčania, ako pôdu zlepšiť.
Záver: Spoznajte svoju pôdu a prispôsobte sa jej
Na otázku, či máte „dobrú“ alebo „zlú“ pôdu, neexistuje jednoznačná odpoveď. Každý typ má svoje špecifiká a aj s menej ideálnymi vlastnosťami sa dá pracovať. Dôležité je spoznať tri základné ukazovatele – pH, štruktúru a obsah organickej hmoty.
Keď ich budete poznať, dokážete prispôsobiť výber rastlín aj spôsob starostlivosti. A práve to je tajomstvom bohatej a zdravej úrody, nech už pestujete zeleninu, ovocie alebo okrasné kvety.
