Mnohí záhradkári považujú zaštipovanie za samozrejmosť pri pestovaní paradajok. Pri iných druhoch zeleniny ho však často prehliadajú – čo môže byť škoda. Práve drobné zásahy, ako je odstránenie prebytočných výhonkov, dokážu výrazne ovplyvniť nielen zdravie rastliny, ale aj veľkosť a kvalitu plodov. A netýka sa to len paradajok – výhody môže priniesť aj paprikám či uhorkám.
Zaštipovanie spočíva v odstránení bočných alebo vrcholových výhonov, ktoré rastline odoberajú živiny. Cieľom je usmerniť jej energiu do rastu plodov, nie do zbytočného rozvetvovania. Okrem toho takýto zásah zlepšuje prúdenie vzduchu a slnečné osvetlenie vo vnútri rastliny, čím sa znižuje riziko plesní a podporuje rovnomerné dozrievanie.
Pri paradajkách je tento postup dobre známy – najmä pri tyčkových odrodách je pravidelné odstraňovanie postranných výhonkov nevyhnutné, inak by sa rastlina zbytočne rozkošatila a priniesla menej kvalitné plody.
Menej známe je to, že aj niektoré odrody paprík môžu profitovať zo zaštipovania. Platí to hlavne pre veľkoplodé druhy, ktoré majú tendenciu vytvárať príliš husté kríky. V takom prípade je vhodné opatrne odstrániť výhony, ktoré rastline berú svetlo a výživu. Tým sa zabezpečí lepšia cirkulácia vzduchu a plody budú mať viac priestoru dozrieť do ideálnej veľkosti. Naopak, odrody s menšími plodmi, ako sú napríklad papriky typu beraní roh, zvyknú prinášať bohatú úrodu aj bez akéhokoľvek zásahu.
Zaujímavým príkladom sú aj uhorky. Ich potreba zaštipovania závisí predovšetkým od spôsobu pestovania. V skleníkoch, kde sa uhorky vedú po špagáte smerom nahor, sa často používajú metódy pestovania „na jeden výhon“. V takomto prípade sa odporúča bočné výhonky priebežne odstraňovať – nie však úplne pri stonke, ale až za prvým listom, kde sa následne vytvorí plod. Takto sa zabezpečí rovnomerné plodenie a rastlina sa nezahltí prebytočnými výhonkami.
V exteriéri, teda na klasických záhonoch, je situácia trochu iná. Tu nie je zaštipovanie vždy nevyhnutné, no môže byť prospešné najmä vtedy, keď rastlina začne pôsobiť príliš prehustene. Skrátenie niektorých výhonkov pomáha udržať rast vyvážený a zároveň znižuje nároky rastliny na výživu. Výsledkom býva viac energie sústredenej na tvorbu chutných uhoriek.
Existujú aj výnimky, pri ktorých zaštipovanie nie je potrebné – napríklad v prípade roubovaných uhoriek. Tie sa pestujú na silnejších podnožiach a ich koreňový systém je natoľko výkonný, že zvládnu vyživiť aj väčší počet výhonov bez toho, aby tým trpela kvalita plodov. Takéto rastliny si bez problémov poradia aj s bujnejším rastom, a preto ich nie je nutné usmerňovať.
Na prvý pohľad môže zaštipovanie pôsobiť ako detail, no v skutočnosti ide o kľúčový krok v starostlivosti o rastliny. Správne načasovanie a mierne zásahy často rozhodujú o tom, či budete oberať veľké, zdravé a chutné plody, alebo sa budete trápiť s chabou úrodou. Ak chcete zo svojej záhrady vyťažiť maximum, skúste venovať pozornosť nielen zalievaniu a hnojeniu, ale aj tomu, ako rastliny rastú – niekedy totiž stačí pár presne mierených strihov, aby sa všetko obrátilo vo váš prospech.
