Skúsení hubári ju dobre poznajú a nedajú na ňu dopustiť – reč je o muchotrávke ružovkastej, ktorú si mnoho ľudí obľúbilo pre jej výraznú chuť a pestré využitie v kuchyni. Hovorovo sa jej často hovorí masliak, práve pre jej „mäsový“ vzhľad a chuť. Napriek jej kvalitám sa však stále stáva, že ju hubári radšej obídu – a dôvod je veľmi vážny: jej zámenu s jedovatou muchotrávkou tigrovanou môže človek zaplatiť aj životom.
Prečo „masliak“?
Tento názov nevznikol náhodou – dužina tejto huby po narezaní či pritlačení jemne zružovie, čo pripomína surové mäso. Okrem toho má masliak aj jemne mäsitú chuť, ktorá sa výborne hodí do klasickej praženice, na hubové rezne alebo do gulášu. Práve preto si získala miesto v srdciach (a žalúdkoch) milovníkov lesných plodov.
Mätúca podobnosť so smrteľne jedovatou muchotrávkou
Aj keď sa hovorí, že „dobrý hubár sa nepomýli“, v prípade ružovky a jej jedovatej dvojičky ide o mimoriadne zradnú podobnosť. Muchotrávka tigrovaná, ktorá rastie často priamo vedľa ružoviek, totiž obsahuje nebezpečné toxíny – a ich účinok môže byť pre človeka fatálny.
Toxíny silnejšie než kúzla čarodejníc
Najnebezpečnejšou látkou v muchotrávke tigrovanej je kyselina iboténová, ktorá pôsobí priamo na centrálny nervový systém. Po jej požití sa môžu objaviť príznaky ako sú:
- dezorientácia
- halucinácie
- pocity eufórie striedané úzkosťou
- vracanie
- poruchy vedomia
- a v extrémnych prípadoch dokonca smrť
Je zrejmé, že podobnú skúsenosť si nechce zažiť žiadny hubár, ani ten najodvážnejší.
Ako rozlíšiť ružovku od jej nebezpečnej príbuznej?
Aj keď skúsený hubár zrejme nemá problém tieto dve huby od seba odlíšiť, začiatočníci by si mali dať pozor a naučiť sa niekoľko jednoduchých znakov, ktoré im pomôžu vyhnúť sa nebezpečenstvu:
- Farba dužiny: Ružovka po otlaku alebo narezaní jemne zružovie, zatiaľ čo muchotrávka tigrovaná zostáva snehobiela.
- Prsteň na hlúbiku: Ružovka má rýhovaný prsteň, ktorý pripomína jemnú sukničku. Tigrovaná muchotrávka má hladký prsteň, ktorý pôsobí ako sklenený.
- Farba klobúka: Masák má zvyčajne klobúk v odtieňoch ružovohnedej až červenkastej. Naproti tomu klobúk muchotrávky tigrovanej býva skôr bledohnedý až nazelenalý.
Kedy a kde hľadať ružovku?
Ružovky rastú od júna do neskorej jesene, pokojne až do novembra. Obľubujú listnaté aj ihličnaté lesy a ich výhodou je, že sa dajú nájsť aj počas suchších období, keď iné huby nerastú. Vďaka svojej odolnosti a vynikajúcej chuti sú právom považované za jeden z pokladov slovenských lesov.
Dôležité upozornenie: Ružovka sa nesmie konzumovať surová
Aj keď ide o jedlú a chutnú hubu, je potrebné vedieť, že v surovom stave je ružovka mierne jedovatá. Preto by sa mala vždy dôkladne tepelne upraviť – ideálne restovaním, varením či dusením. Ak si nie ste úplne istí, či ste v lese našli skutočne masák, je rozumné nechať hubu na mieste. Riskovať otravu sa naozaj neoplatí.
Ak sa v hubách nevyznáte a nechcete nič riskovať, môžete si pomôcť aj modernou technológiou – napríklad mobilnou aplikáciou Na huby, ktorá funguje aj bez pripojenia k internetu a pomôže vám s rozpoznávaním.
Ako pripraviť ružovku v kuchyni?
Táto huba je neuveriteľne všestranná – tu je niekoľko chutných inšpirácií:
- Ružovková praženica: Klasika, ktorou nič nepokazíte. Stačí maslo, cibuľa a pár vajec.
- Hubové rezne: Klobúky ružoviek obaľte v trojobale a vysmažte ako rezne – výsledok je chutný a šťavnatý.
- Restované na masle: S kvapkou oleja, čerstvým kmínom a cesnakom – jednoduché, ale výborné.
- Do rizota alebo vývaru: Ružovka výborne ochutí hubové rizotá, krémové omáčky aj vývary.
- Do plnky alebo ako falošná držková: Ak milujete držkovú polievku, ale mäso neobľubujete, skúste ju nahradiť touto hubou. Výsledok vás možno prekvapí – a poteší.
Ružovka je bezpochyby jedna z najchutnejších a najuniverzálnejších húb, ktoré môžete v slovenských lesoch nájsť. No zároveň patrí aj medzi tie, pri ktorých sa neoplatí byť ľahkomyseľný. Ak si nie ste istí, radšej ju nechajte v lese. Príroda vám odpustí – vaše zdravie však možno nie.
