Káva je pre väčšinu ľudí každodenným spoločníkom, ktorý im pomáha naštartovať deň. Nie je to však len obyčajný nápoj – je to fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo už tisíce rokov. Jej počiatky siahajú až do Etiópie a Arabského polostrova, kde sa káva nielen pila pre povzbudenie, ale bola aj neoddeliteľnou súčasťou rituálov a spoločenských stretnutí.
Dnes sa káva spája s kultúrou, pohodou aj luxusom. A medzi všetkými druhmi, ktoré existujú, má jedno meno špeciálne postavenie – Kopi Luwak, známa aj ako cibetková káva.
Odkiaľ pochádza cibetková káva?
Ak ste o nej ešte nepočuli, možno vás prekvapí jej pôvod. Kopi Luwak vznikla v Indonézii, kde „kopi“ znamená káva a „luwak“ je miestne pomenovanie pre malé zviera – ženetka škvrnitá (druh cibetkovitej šelmy). Tento nočný tvor má slabosť pre zrelé kávové čerešne, ktoré si vyberá s precíznosťou gurmána.
Po skonzumovaní čerešní zviera strávi dužinu, ale zrná kávovníka vylúči neporušené. Práve v jeho tráviacom trakte pôsobia enzýmy, najmä proteáza, ktoré rozkladajú bielkoviny a znižujú horkosť kávových zŕn. Výsledkom je káva s jemnejšou chuťou, ktorá získava tóny čokolády, karamelu a zemitých odtieňov, aké v bežnej káve nenájdete.
Prečo je Kopi Luwak taká drahá?
Niet divu, že táto káva patrí medzi najdrahšie na svete. Kilogram Kopi Luwak môže stáť aj okolo tisíc amerických dolárov. Hlavných dôvodov je niekoľko:
- Vzácnosť: Produkcia je extrémne nízka – odhaduje sa, že ročne sa vyprodukuje iba približne 500 kilogramov tejto kávy.
- Náročný zber: Predstavte si prácu zberača, ktorý musí v prírode hľadať exkrementy cibetiek, vyberať z nich kávové zrná a následne ich starostlivo čistiť a spracovávať. Je to mravenčia práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a dôkladnosť.
Práve preto sa stala táto káva symbolom luxusu a výnimočnosti.
Ako sa spracúva cibetková káva?
Cesta, ktorou prejde kávové zrno od výkalu cibetky až po šálku voňavej kávy, je zložitá. Najskôr sa zozbierajú exkrementy v lesoch alebo na plantážach. Zrná sa z nich ručne vyberú, dôkladne umyjú a nechajú sa sušiť na slnku. Potom sa odstráni tenká ochranná blanka, zrná sa vytriedia a napokon nasleduje praženie.
Za každým dúškom sa teda skrýva obrovské množstvo práce, čo cenu kávy ešte viac zdôvodňuje.
Producent tejto vzácnej kávy – ovíjač škvrnitý
Ovíjač je stredne veľká šelma, ktorá meria približne jeden meter a žije v južnej a juhovýchodnej Ázii – v Indonézii, Malajzii, na Filipínach a v ďalších krajinách. Má ostré pazúry, ktoré mu umožňujú šplhať po stromoch, a je aktívny najmä v noci.
Hoci je všežravec a živí sa rôznorodou stravou, od ovocia cez hmyz až po menšie živočíchy, práve kávové čerešne si vyberá ako sladký dezert. Jeho vynikajúci čuch mu umožňuje nájsť tie najzrelšie a najkvalitnejšie plody, čo je ďalším faktorom, ktorý robí kávu výnimočnou.
Temná stránka luxusnej kávy
Keby zostalo všetko pri prirodzenom zbere kávových zŕn z voľne žijúcich cibetiek, možno by táto káva bola len raritou. Žiaľ, obrovský dopyt po nej spôsobil, že sa vo viacerých krajinách rozšírili farmy, kde sú tieto zvieratá držané v zajatí.
Cibetky sú zatvárané do klietok a nútené živiť sa výlučne kávovými čerešňami. Takýto spôsob chovu je často sprevádzaný utrpením zvierat – trpia nedostatkom pohybu aj pestrého jedálnička, na ktorý sú v prírode zvyknuté.
Aj preto vznikli pokusy nahradiť prirodzený proces trávenia cibetiek umelými metódami, napríklad pomocou špeciálnych enzýmov. Cieľom je dosiahnuť podobnú chuť kávy, no bez krutosti voči zvieratám.
Stojí to za to?
Kopi Luwak je určite unikátom vo svete kávy. Pre mnohých je symbolom luxusu a gurmánskym zážitkom, pre iných zas eticky sporným produktom. Možno teda stojí za zamyslenie, či radosť z výnimočnej chuti ospravedlňuje utrpenie zvierat.
Jedno je však isté – príbeh cibetkovej kávy ukazuje, ako ďaleko je človek schopný zájsť v snahe po jedinečnosti a ako veľmi sa naše chuťové zážitky môžu spájať s otázkou etiky a rešpektu k prírode.
