Keď sa povie „bohatý človek“, väčšine z nás sa vybaví obraz luxusného sídla, športového auta v garáži a účtu, na ktorom by sa ťažko rátali nuly. V realite je však hranica bohatstva omnoho rozmanitejšia a oveľa viac závisí od životného štýlu, miesta, kde žijete, aj od vašich osobných cieľov.
To, čo v Bratislave považujú za bežný štandard, môže byť v menších mestách alebo na dedine vnímané ako symbol úspechu. Bohatstvo teda nie je len o číslach – je to aj o tom, ako sa človek cíti, ako narába s financiami a akú má životnú istotu.
Nasledujúce riadky prinášajú realistický pohľad na to, ako sú na tom Slováci s úsporami, aká je skutočná hranica majetku a prečo nie vždy rozhoduje len výška bankového zostatku.
1. Úspory bežného Slováka: štatistiky verzus realita každodenného života
Podľa údajov bánk sa priemerný zostatok na účtoch slovenských domácností pohybuje medzi 5 000 až 7 000 eurami. Na prvý pohľad to nevyzerá zle, ale čísla klamú – výrazne ich ovplyvňuje menšia skupina ľudí s vysokými príjmami. Ak sa pozrieme na medián, teda hodnotu, ktorú polovica Slovákov neprekračuje, výsledok je omnoho nižší.
Pre veľa rodín je už len vytvorenie niekoľkostoeurovej rezervy výzvou. Po zaplatení nájomného, energií, potravín a bežných výdavkov zostane často len minimum na sporenie.
Finanční odborníci upozorňujú:
„Aj keď priemerná mzda rastie, neznamená to, že väčšina ľudí na ňu reálne dosiahne. Pre mnohých zostáva pravidelné sporenie len prianím.“
2. Kto stojí na vrchole finančnej pyramídy?
Ak sa pozrieme na opačný koniec spektra, nájdeme len veľmi úzku skupinu ľudí, ktorá vlastní obrovskú časť bohatstva celej krajiny. Odhady hovoria, že najbohatšie jedno percento obyvateľov má pod kontrolou až štvrtinu až tretinu všetkých finančných a hmotných aktív.
Rozdiel medzi priemerom a vrcholom je obrovský a uzatvára sa len veľmi pomaly. Slovensko síce patrí medzi menšie európske ekonomiky, no trend koncentrácie bohatstva je podobný ako vo vyspelých krajinách – bohatí bohatnú rýchlejšie, než stredná trieda stíha dobiehať.
3. Nehnuteľnosti: slovenské „zlato v trezore“
Pre väčšinu Slovákov predstavuje bývanie najväčšiu investíciu života. Mať vlastný byt alebo dom znamená nielen strechu nad hlavou, ale aj istú formu finančnej istoty. Ceny nehnuteľností, hlavne v krajských mestách, dlhodobo rastú, a preto až 80 – 90 % celkového majetku priemernej rodiny tvorí práve hodnota nehnuteľnosti.
Zvyšok tvoria peniaze na účtoch, hotovosť, drobné investície alebo novšie formy zhodnocovania – napríklad ETF fondy či kryptomeny.
Prečo sú nehnuteľnosti stále také obľúbené?
- Dve výhody v jednom: bývate a zároveň si budujete kapitál.
- Pasívny príjem: prenájom môže prinášať stabilné peniaze aj pri rastúcich úrokoch.
- Ochrana pred infláciou: hodnota nehnuteľností často rastie rýchlejšie než ceny v obchodoch.
4. Slováci a investovanie: pomalý, ale citeľný posun vpred
Slováci boli dlho konzervatívni sporitelia – peniaze nechávali ležať na termínovaných vkladoch alebo v hotovosti doma. V posledných rokoch sa to však mení.
S príchodom online investičných platforiem, rastu ETF fondov a jednoduchšieho prístupu k finančným produktom sa investovanie stáva čoraz bežnejšou témou aj mimo kruhov odborníkov.
Hoci stále len menšia časť populácie investuje pravidelne, vidieť rast finančnej gramotnosti. Ľudia začínajú chápať, že uložené peniaze v banke len strácajú hodnotu, zatiaľ čo premyslené investície môžu ich úspory zhodnotiť.
5. Kam smerujeme? Budúcnosť bohatstva na Slovensku
Predvídať, ako sa bude vyvíjať majetková situácia Slovákov, je náročné. Ekonomické zmeny, politická nestabilita aj technologický pokrok vedia zmeniť pravidlá hry v priebehu pár mesiacov. Napriek tomu možno identifikovať niekoľko trendov:
- Digitalizácia otvára cestu k lacnejším a dostupnejším investičným produktom.
- Rast miezd, hoci pomalý, zvyšuje potenciál sporenia.
- Zlepšujúce sa finančné vzdelávanie na školách a v médiách môže časom posunúť úspory Slovákov na vyššiu úroveň.
Ak sa tieto faktory spoja, môže sa rozdiel medzi strednou triedou a najbohatšími aspoň čiastočne zmenšiť.
6. Bohatstvo v praxi: viac než len suma na účte
Byť bohatý neznamená len vlastniť veľa peňazí. Finanční experti pripomínajú, že skutočné bohatstvo sa začína v momente, keď:
- Pokryjete bežné výdavky bez stresu – účty platíte načas a bez obáv z nedostatku.
- Máte vytvorenú rezervu – aspoň na tri až šesť mesiacov života bez príjmu.
- Vaše peniaze pracujú za vás – investujete ich do aktív, ktoré prinášajú výnos.
- Máte slobodu rozhodovať o svojom čase – nemusíte sa báť zmeny práce či krátkeho oddychu.
Bohatstvo teda nie je len otázkou čísiel, ale aj psychologického pocitu istoty a nezávislosti.
7. Čo si z toho odniesť?
- Väčšina Slovákov má nižšiu finančnú rezervu, než by chcela.
- Nehnuteľnosť je stále najdôležitejšou súčasťou majetku.
- Najbohatší 1 % vlastní neprimerane veľkú časť bohatstva.
- Investovanie sa postupne rozširuje, no stále nie je bežnou súčasťou finančného plánovania.
- Skutočné bohatstvo spočíva v schopnosti s peniazmi rozumne narábať a využívať ich na veci, ktoré majú pre vás osobný zmysel.
Záverečná myšlienka
Možno máte pocit, že k finančnému komfortu vedie cesta dlhá ako maratón. No v skutočnosti nejde o preteky, ale o trpezlivosť, vzdelanie a plánovanie.
Každý krok – či už ide o malé sporenie, investíciu do vzdelania alebo kúpu vlastného bývania – vás približuje k väčšej istote.
Pre niekoho znamená bohatstvo šesťciferný účet, pre iného pocit bezpečia, keď zvládne aj ťažšie obdobie bez stresu.
Na konci dňa by peniaze mali slúžiť vám – aby ste mali pokoj v duši, mohli rozvíjať svoje záujmy a žiť podľa vlastných predstáv. Ak dokážete zaplatiť účty, odložiť niečo bokom a stále sa usmiať, možno ste už bohatí – len o tom ešte neviete.
