Väčšina ľudí sa k upratovaniu stavia skôr ako k povinnosti než k činnosti, na ktorú by sa tešili. Len málokto si ho naozaj užíva. No existujú aj takí, ktorí bez neustáleho čistenia, utierania a drhnutia jednoducho nedokážu fungovať. V ich domácnosti ich sotva zastihnete bez handričky alebo hubky v ruke.
Pravidelné upratovanie má, samozrejme, svoj význam – uľahčuje organizáciu domácnosti, šetrí čas a udržiava hygienu. Vďaka poriadku nemusíte hodiny hľadať zatúlané veci a zároveň sa zbavíte prachu či špiny, ktoré môžu negatívne vplývať na zdravie. No keď sa z tejto prirodzenej starostlivosti stane nutkavá potreba, hranica medzi bežnou starostlivosťou a psychickým problémom sa rýchlo stiera.
Upratovacia mánia – keď poriadok ovláda život
Možno ste to už zažili – prídete na návštevu a hostiteľ sa ospravedlňuje, že „má strašný neporiadok“, no byt je uprataný do posledného detailu. Vtedy ide buď o falošnú skromnosť, alebo o znak obsedantno-kompulzívnej poruchy, pri ktorej je človek posadnutý čistotou.
Takýto človek nebýva spokojný nikdy. Aj keď je byt na prvý pohľad bezchybný, on stále vidí nedostatky. Nielen vlastný neporiadok ho desí – vadí mu aj neporiadok u iných, dokonca aj v televízii či filmoch. Oddýchnuť si nedokáže ani na dovolenke, pretože potreba čistiť a upratovať ho neustále prenasleduje.
Niekedy má táto posadnutosť extrémne podoby – všetko musí byť dokonale sterilné, dezinfekcia sa používa takmer ako v nemocnici. No problém môže byť aj vtedy, ak človek siaha len po bežných čistiacich prostriedkoch, ale robí to nezastaviteľne a nutkavo.
Neustála nespokojnosť a prázdnota v osobnom živote
Častým sprievodným javom tejto poruchy je fakt, že človek prestane mať iné záujmy a koníčky. Väčšinou nemá ani hlbšie priateľstvá, pretože jeho život je pohltený jedinou činnosťou – snahou udržiavať dokonalý poriadok.
V skutočnosti však nejde len o samotné upratovanie. Pod povrchom sa skrýva snaha získať kontrolu nad životom, ktorý inak pôsobí chaoticky či nezvládnuteľne. Upratovanie sa tak stáva jedinou oblasťou, ktorú má človek úplne pod palcom – a preto sa k nej upína.
Malý test: dokážete nechať neporiadok tak?
Nikto netvrdí, že špina a chaos v domácnosti sú riešením. No ak máte pocit, že upratujete až príliš často, skúste si jednoduchý test. Jeden celý deň nič neupratujte – nevyhadzujte prachovky, neodkladajte poháre po ostatných členoch domácnosti, nechajte ponožky pri koši, ak tam zostanú. Ak ide len o zvyklosť, pravdepodobne to zvládnete. Ak však pocítite silnú úzkosť a neodolateľnú potrebu všetko okamžite napraviť, môže to signalizovať hlbší problém.
Ako si pomôcť? Skúste odkladať a odmeňovať sa
Prvým krokom k zmene môže byť snaha upratovanie aspoň trochu odložiť. Napríklad po návrate z práce sa nevrhnite hneď na vysávanie, ale choďte si spraviť radosť – na prechádzku, do kaviarne alebo za koníčkom. Takýmto spôsobom si vytvoríte nový vzorec správania.
Ďalším krokom je zamyslenie sa nad tým, čo je vo vašom živote mimo kontroly a čo vás trápi. Často ide o pocity zlyhania či nedostatočnosti. V takom prípade je kľúčová schopnosť prijať samého seba a naučiť sa, že dokonalosť nie je potrebná. Sebaláska a sebaprijatie sú základom toho, aby sa človek prestal utápať v nekonečnej potrebe po čistote.
Upratovanie ako únik, niekedy aj forma sebahodnoty
Treba však zdôrazniť, že posadnutosť upratovaním nemusí byť vždy výsledkom psychickej poruchy. U niektorých žien s nízkym sebavedomím môže byť upratovanie jedinou oblasťou, kde cítia uznanie a dôležitosť. Práve v čistote domácnosti nachádzajú potvrdenie, že sú nenahraditeľné. Neraz zaznie aj veta typu: „Bezo mňa by ste sa utopili v špine.“ Nejde o výčitku, ale o snahu dokázať si vlastnú hodnotu.
Aj v tomto prípade je však dôležité nezabúdať, že hodnota človeka nestojí na upratanej kuchyni či naleštených poličkách. Uznanie si zaslúžime aj za úplne bežné, každodenné veci – za láskavosť, za podporu iných alebo jednoducho za to, že sme.
