Pred tridsiatimi rokmi sa v slovinskej jaskyni Divje Babe našiel kostenný fragment s otvormi, ktorý časť archeológov považuje za flautu starú 50 až 60-tisíc rokov. Ak by sa tento názor potvrdil, išlo by o najstarší známy hudobný nástroj na svete – a zároveň o dôkaz, že neandertálci mali nielen technické zručnosti, ale aj hudobné cítenie. Spor však pretrváva dodnes, pretože nie všetci odborníci s týmto výkladom súhlasia. Podľa niektorých ide len o kosť poškodenú zubami šeliem.
Objav, ktorý vyvolal búrlivú diskusiu
V roku 1995 archeológ Ivan Turk počas systematického výskumu jaskyne Divje Babe pri meste Cerkno narazil na fragment stehennej kosti jaskynného medveďa. Na kosti dlhé približne 11 cm bolo zreteľne vidno štyri otvory, z toho dva úplne a dva čiastočne zachované. Už na prvý pohľad pôsobili pravidelne rozmiestnené, akoby ich niekto vytvoril zámerne.
Turkov tím interpretoval nález ako hudobný nástroj – flautu, ktorú mohli vyrobiť neandertálci. Datovanie posunulo jej pôvod do obdobia pred 50 až 60-tisíc rokmi, teda do doby, keď v Európe ešte moderný človek neexistoval. Ak by to bola pravda, neandertálci by sa zapísali do dejín ako tvorcovia prvej hudby.
Pozrite si, ako na nej hrať (video)
Ukážka hry na repliku „neandertálskej flauty“
Argumenty v prospech hudobného nástroja
Zástancovia tejto teórie poukazujú najmä na pravidelný tvar a rozostupy otvorov. Ich usporiadanie totiž pripomína logiku hudobnej stupnice – konkrétne rozloženie tónov do-re-mi-fa. Pri experimentoch sa navyše ukázalo, že pomocou kameňov a kostí bolo možné podobné otvory do kosti vyrobiť, a to bez viditeľných rezov či stôp po opracovaní.
Keď výskumníci vytvorili repliky a skúšali na nich hrať, podarilo sa im zahrať rôzne techniky – legato, staccato, glissando aj chromatické postupy. To naznačuje, že nástroj mohol mať prekvapivo bohatý tónový rozsah.
Ďalší argument vychádza z pokusov so šelmami. Ak sa kostiam vystavili hyeny alebo vlky, vzniknuté stopy mali iný charakter a kostný fragment sa často rozlomil. Pravidelné okrúhle otvory, aké má nález z Divje Babe, sa tak prirodzene vytvoriť nemali.
Skeptický pohľad vedcov
Napriek tomu nie všetci odborníci prijali hypotézu o hudobnom nástroji. Kritici tvrdia, že ide len o kosť poškodenú zubami predátorov. Paleontológ poukázal na to, že podobné otvory sa nachádzajú aj na iných kostiach ohryzených hyenami. Podľa nich neexistujú jasné dôkazy, že otvory vznikli ľudskou rukou – na kosti sa nenašli žiadne stopy po opracovaní, iba samotné dierky.
Ďalšia námietka hovorí o tom, že zachovaný fragment je príliš krátky na to, aby mohol slúžiť ako plnohodnotný hudobný nástroj s diatonickou stupnicou. Niektorí odborníci sa domnievajú, že pôvodne mohla byť kosť dlhšia, no nie je možné to dokázať.
Novšie výskumy a súčasný pohľad
Debata pokračovala celé desaťročia a úplný konsenzus stále neexistuje. V roku 2020 vydali doterajších poznatkov. V ňom zdôraznili, že experimentálna archeológia jednoznačne ukazuje, že šelmy nemohli vytvoriť tak pravidelne usporiadané otvory. Podľa nich otvory zodpovedajú rozostupom ľudských prstov a pri hraní vydávajú skutočné hudobné tóny.
Napriek trvajúcim pochybnostiam Slovinské národné múzeum vystavuje tento fragment pod inventárnym číslom D.b. 652 ako „neandertálsku flautu“. Vníma ju ako najstarší známy hudobný nástroj na svete a dôkaz, že neandertálci mali abstraktné myslenie i schopnosť tvoriť hudbu.
Záver: hudba v dobe neandertálcov?
Dnes sa zdá, že debata o tom, či ide o nástroj alebo len o ohryzenú kosť, možno nikdy nebude definitívne uzavretá. Jedna skupina vedcov vidí v náleze kúsok dôkazu o hudobnom svete neandertálcov, iní zostávajú skeptickí a považujú ho za výsledok činnosti šeliem.
Nech už je pravda kdekoľvek, „flauta“ z jaskyne Divje Babe nám ponúka vzácny pohľad do života pravekých ľudí a pripomína, že neandertálci nemuseli byť tak primitívni, ako sme si dlho mysleli. Možno dokázali vyjadrovať emócie cez hudbu dávno predtým, než moderný človek vstúpil na scénu.
