Myšlienka umiestniť na povrch Mesiaca jadrový reaktor môže na prvý pohľad znieť ako motív z vedecko-fantastického románu. V skutočnosti ide o seriózny projekt, na ktorom už niekoľko rokov pracuje NASA spolu s americkým ministerstvom energetiky a viacerými technologickými firmami. Cieľ je jasný: ak má mať ľudstvo na Mesiaci stálu základňu, potrebuje spoľahlivý a stabilný zdroj energie, ktorý nebude závislý od Slnka.
Prečo nestačia solárne panely?
Na Zemi je solárna energia jedným z najefektívnejších obnoviteľných zdrojov. Na Mesiaci je však situácia komplikovanejšia. Jeden lunárny deň trvá približne 29,5 pozemských dní – teda dva týždne trvá slnečné svetlo a ďalšie dva týždne úplná tma. Aby základňa prežila „mesačnú noc“ len so solárnymi panelmi, musela by disponovať gigantickými batériovými úložiskami. To je momentálne technicky aj finančne neúnosné.
Práve preto sa jadrové reaktory ukazujú ako najrealistickejšia možnosť – poskytujú energiu nepretržite a nezávisle od prostredia.
Ako by mohol vyzerať mesačný reaktor?
NASA už zadala kontrakty na vývoj reaktora s výkonom približne 40 kW, ktorý by mal byť schopný fungovať minimálne 10 rokov bez potreby údržby. Takýto výkon by na Zemi vystačil pre niekoľko desiatok domácností. Na Mesiaci by dokázal napájať malú základňu, vedecké laboratóriá, komunikačné systémy či robotické vozidlá.
Reaktor by fungoval na princípe štiepenia uránu, podobne ako klasické pozemské reaktory. Najväčší rozdiel je v chladení – na Mesiaci nie je atmosféra ani voda, takže teplo sa bude odvádzať pomocou špeciálnych radiátorov, ktoré ho vyžarujú priamo do vesmíru.
Okrem NASA má ambície aj Európa – britská spoločnosť Rolls-Royce vyvíja vlastný koncept mikroreaktora pre lunárne základne, ktorý by sa mohol využiť už v 30. rokoch tohto storočia.
Riziká a technické výzvy
- Doprava paliva a technológie – reaktor aj urán musia byť dopravené na Mesiac bezpečne. Aktivácia by prebehla až po pristátí, aby sa minimalizovalo riziko nehody pri štarte zo Zeme.
- Mesačné podmienky – povrch Mesiaca je nestabilný, vyskytujú sa tzv. moonquakes (mesačné zemetrasenia) a hrozbou sú aj mikrometeority.
- Spoľahlivosť – zariadenie musí byť navrhnuté tak, aby fungovalo v extrémnych podmienkach a bez ľudskej údržby aspoň desaťročie.
Vedci však upozorňujú, že v prípade havárie by nehrozilo rovnaké riziko ako na Zemi – na Mesiaci nie je vzduch ani voda, ktoré by šírili rádioaktívne látky. Hlavnou hrozbou by bol kontaminovaný prach v okolí.
Čo by priniesol mesačný reaktor?
Ak sa projekt podarí, otvorí to cestu k zásadným zmenám vo vesmírnom výskume:
- dlhodobé pobyty astronautov na Mesiaci,
- rozsiahlejšie vedecké experimenty priamo na povrchu,
- využívanie lunárnych zdrojov – napríklad ťažbu ľadu, ktorý možno premeniť na pitnú vodu, kyslík alebo palivo pre rakety,
- prípravu na misie na Mars, kde bude potreba spoľahlivej energie ešte väčšia.
Právne a geopolitické otázky
Podľa Zmluvy o vesmíre z roku 1967 si žiadna krajina nemôže privlastniť vesmírne teleso. To však nevylučuje, že štáty budú okolo svojich reaktorov vyžadovať bezpečnostné zóny. Odborníci varujú, že práve tu môže dôjsť k novým geopolitickým napätiam – USA, Čína aj Rusko pripravujú vlastné lunárne misie a technológie.
Záver
Jadrové reaktory na Mesiaci už dávno nie sú len fantáziou. NASA chce prvý prototyp otestovať do roku 2030, podobné ambície má aj Európa. Ak sa to podarí, ľudstvo získa technológiu, ktorá otvorí dvere k trvalej prítomnosti vo vesmíre.
