Letné mesiace sú pre hubárov najkrajším obdobím roka – a práve teraz sa sezóna dostáva do svojho vrcholu. Leto však ešte nekončí a pred nami sú aj daždivé dni, ktoré môžu spôsobiť, že lesy budú plné nových húb. To je síce skvelá správa pre všetkých milovníkov hubárčenia, no zároveň aj dôvod na zvýšenú opatrnosť. Stačí malá chyba pri určovaní druhu a radosť z plného košíka sa môže rýchlo zmeniť na vážny zdravotný problém.
V rámci nášho seriálu o hubách sa dnes pozrieme na jednu z najdôležitejších tém – ako spoľahlivo odlíšiť jedlé huby od jedovatých. Možno ste už počuli rôzne babské rady, no nie všetky sú pravdivé a niektoré môžu byť vyslovene nebezpečné. Preto sa zameriame na overené znaky, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní, či hubu vložiť do košíka alebo ju radšej nechať v lese.
Bezpečnosť na prvom mieste
Hubárčenie patrí medzi najobľúbenejšie voľnočasové aktivity na Slovensku aj v Česku. Má svoje čaro – tichý les, vôňa machu, šuchot lístia a pocit úspechu, keď nájdete krásny exemplár. No spolu s týmto hobby prichádza aj zodpovednosť. Otrava hubami je závažná a môže mať vážne, v niektorých prípadoch aj smrteľné následky. Aj keď je počet úmrtí našťastie nízky, hospitalizácie a ťažké zdravotné komplikácie sa stávajú každoročne.
Základným pravidlom je zbierať iba tie huby, ktoré naozaj poznáte a dokážete bez pochýb určiť. Ak si nie ste istí, nechajte hubu tam, kde rastie. Medzi dobre známe jedlé druhy patria napríklad dubáky, kozáky, suchohríby, kuriatka či rýdzik pravý. Pred výpravou do lesa sa oplatí zoznámiť aj s najčastejšími jedovatými druhmi, ktoré sa vo vašej oblasti vyskytujú – to vám môže ušetriť veľa problémov.
Na čo si dať pozor pri určovaní húb
Pri skúmaní huby sa zamerajte na niekoľko dôležitých znakov:
- Farba a vzhľad klobúka – vo všeobecnosti sa odporúča vyhýbať sa výrazne a pestro sfarbeným hubám. Napríklad muchotrávka červená svojím vzhľadom neklame. Avšak pozor, nie všetky jedovaté huby majú krikľavé farby – smrteľne jedovatá muchotrávka zelená či pavučinec plyšový vyzerajú nenápadne.
- Spodná časť klobúka – ak má huba lupene (jemné lamely), vo väčšine prípadov je lepšie sa jej vyhnúť, pretože medzi nimi sa nachádza viacero jedovatých druhov. Naopak, huby s rúrkami bývajú často jedlé, no existujú výnimky, napríklad hríb satanský alebo hríb červený, ktoré majú výrazné červené sfarbenie spodnej časti. Hríb žlčový síce nie je jedovatý, ale je nejedlý pre svoju silne horkú chuť – prezradí ho viditeľná sieťka na hlúbiku a biele až ružovkasté póry.
- Vôňa – čuch je dobrým pomocníkom. Mnohé jedlé huby majú príjemnú a výraznú vôňu – kuriatka voňajú po marhuliach, dubáky po „lese“ a rýdzik pravý má vôňu pripomínajúcu slanečky. Naopak, podozrivá či nepríjemná aróma môže byť varovným signálom.
- Hlúbik a jeho základňa – najmä pri muchotrávkach si všímajte zvyšky závoja alebo pošvy na spodku hlúbika. Ak má huba „sukničku“ a na spodnej časti tvar kalíška, je lepšie ju nechať na mieste.
- Povrch a tvar klobúka – slizký, kužeľovitý alebo nezvyčajný tvar môže tiež naznačovať, že ide o jedovatý druh.
Žiadne univerzálne pravidlo neexistuje
Aj keď vyššie spomenuté znaky môžu pomôcť, neexistuje stopercentne spoľahlivá vizuálna metóda na určenie jedlosti huby. Niektoré jedovaté druhy sa veľmi podobajú na jedlé a naopak. Preto je vždy bezpečnejšie zbierať len druhy, ktoré poznáte do posledného detailu. Ak si nie ste istí, poraďte sa so skúsenejším hubárom alebo využite mykologickú poradňu – v mnohých mestách fungujú bezplatné služby, kde odborníci huby určia.
Zhrnutie pre bezpečný zber
- Zbierajte iba huby, ktoré poznáte na 100 %.
- Pozor na lupene – vo väčšine prípadov signalizujú nebezpečenstvo.
- Sledujte vôňu, farbu a tvar.
- Vyhýbajte sa hubám so zvyškami závoja alebo pošvy na hlúbiku.
- Pri pochybnostiach nechajte hubu v lese – riziko nestojí za to.
Hubárčenie je krásna záľuba, no v lese platí jednoduché pravidlo: Radšej prísť domov s poloprázdnym košíkom, ako riskovať otravu.
