Leto si väčšina z nás spája so slnkom, dovolenkami a večermi strávenými vonku. No okrem radosti prináša aj extrémne teploty, ktoré sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie. Väčšina ľudí si spája vlny horúčav s únavou, bolesťami hlavy alebo problémami so spánkom, no málokto si uvedomuje, že medzi najviac namáhané orgány patria práve pľúca.
Horúčava ako záťažový test pre organizmus
Aj keď sa zdá, že tropických dní je u nás v poslednom období menej, naše telo si oddýchlo – extrémne horúčavy totiž predstavujú pre organizmus obrovskú záťaž. Už pri teplotách okolo 30 °C na slnku môže byť až o 10–15 °C viac, čo je pre telo poriadny šok. Ak k tomu pripočítame prácu na stavbe, pri strojoch či inej fyzickej záťaži, teplota v okolí môže byť ešte o 5–10 °C vyššia.
Pneumológ upozorňuje:„Extrémne teploty spôsobujú podráždenie slizníc, narúšajú prirodzené procesy v tele a môžu ovplyvniť aj činnosť srdca a pľúc. V niektorých prípadoch vedú až k hromadeniu tekutín v pľúcach či k výraznej dýchavičnosti. Ak človek pociťuje tlak na hrudi, závraty alebo problémy s dýchaním, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.“
Platí to dvojnásobne pre seniorov, ľudí s chronickými ochoreniami a fajčiarov.
Pľúca v lete dýchajú prach aj ozón
Za bežných okolností funguje dýchací systém ako účinný filter – vzduch sa pred vstupom do pľúc zvlhčí, ohreje a zbaví väčšiny nečistôt. Počas horúčav však prichádzajú komplikácie. Vzduch je horúci, často suchý a plný prachu i škodlivín. Navyše sa pri vysokých teplotách výrazne zvyšuje koncentrácia prízemného ozónu, ktorý vzniká chemickou reakciou slnečného žiarenia s výfukovými plynmi.
Tento tzv. „letný smog“ dráždi dýchacie cesty. Pacienti s astmou či CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) pociťujú zhoršenie príznakov – kašeľ, dýchavičnosť, tlak na hrudi či pálenie v hrdle. No ani zdravým ľuďom sa nevyhnú nepríjemné prejavy, ako je škrabanie v krku či ťažšie dýchanie.
Suchý vzduch oslabuje obranyschopnosť
Horúci a suchý vzduch narúša prirodzené zvlhčovanie slizníc. Keď sú vysušené, nedokážu zachytávať nečistoty a vírusy tak účinne ako zvyčajne. Sliznice strácajú pružnosť, regenerujú sa pomalšie a infekcie tak majú jednoduchšiu cestu do tela. V extrémnych prípadoch môžu horúčavy dokonca spôsobiť mikrozápaly v pľúcach.
Ak k tomu pridáme dehydratáciu, nedostatočné vetranie v uzavretých priestoroch a častý pobyt v klimatizovaných miestnostiach, vzniká ideálne prostredie pre vírusy a baktérie.
Kto je najviac ohrozený?
Najcitlivejšími skupinami sú:
- deti, ktoré majú slabšiu imunitu a horšiu termoreguláciu
- seniori nad 65 rokov
- ľudia s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, najmä astmatici
- pracujúci vonku – stavbári, poľnohospodári, kuriéri
- športovci, ktorí počas výkonu vdychujú viac vzduchu a tým aj väčšie množstvo škodlivín
Pravidlom je robiť si prestávky v tieni, dostatočne piť a chrániť si hlavu pred slnkom.
Klimatizácia – pomocník aj hrozba
Keď ortuť teplomera stúpa nad tridsiatku, mnohí sa utiekame do klimatizovaných miestností. Tam je síce príjemnejšie, no zároveň hrozí iné riziko – zle udržiavaná klimatizácia sa môže stať zdrojom plesní, baktérií či vírusov. Prudké zmeny teplôt medzi exteriérom a interiérom zas predstavujú šok pre cievy aj dýchacie cesty, čo môže u citlivých osôb vyvolať dokonca astmatický záchvat.
Nedostatok pohybu pľúcam neprospieva
Horúce noci narúšajú spánok a tým oslabujú regeneráciu celého organizmu. Únava spôsobuje, že aj bežná námaha, ako je vyjdenie schodov, môže byť ťažšia. Spánkový deficit znižuje obranyschopnosť a priamo sa odráža na výkone pľúc.
Ľudia v lete často obmedzujú pohyb, aby sa vyhli poteniu. To je však chyba – pravidelná fyzická aktivita podporuje zdravie pľúc. Ideálne je cvičiť skoro ráno alebo večer, keď už nie je také horúco. Nezabúdajte ani na dostatočný pitný režim – dehydratácia zahusťuje hlien v dýchacích cestách, čo sťažuje dýchanie a zvyšuje riziko infekcií.
Ako chrániť pľúca počas horúčav?
- Pite dostatok vody aj vtedy, keď necítite smäd.
- Vetranie nechávajte na skoré ráno alebo večer, keď je vzduch čistejší.
- Vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku medzi 11. a 16. hodinou.
- V klimatizovaných miestnostiach používajte zvlhčovače vzduchu.
- Sledujte ozónové a smogové výstrahy.
- Fyzickú aktivitu prispôsobte počasiu – športujte radšej skoro ráno alebo podvečer.
Cieľom nie je odrádzať od radosti z leta. Skôr ide o pripomenutie, že horúčavy sú skúškou pre naše telo, najmä pre dýchací systém. Pľúca počas leta čelia vysušeniu, znečistenému vzduchu, ozónu i náhlym teplotným zmenám. Ak im však venujeme dostatočnú starostlivosť, môžeme sa vyhnúť nepríjemným komplikáciám, ako sú letné virózy či zápaly.
