Hoci Európa pôsobí na prvý pohľad pokojne a stabilne, geologické prístroje ukazujú, že pod jej povrchom sa odohráva oveľa rušnejší život. Najmä dve oblasti – talianska kaldera Campi Flegrei pri Neapole a podmorská sopka Kolumbo pri Santorini – vykazujú v posledných rokoch signály, ktoré geológovia starostlivo monitorujú. Nejde o okamžité varovania pred výbuchom, ale o prejavy toho, že zemská kôra sa v týchto regiónoch vyvíja a mení.
Podmorská sopka Kolumbo – štruktúra a model terénu
Taliansko: Campi Flegrei ukazuje pohyb aj tlak v podzemí
Campi Flegrei je obrovská kaldera nachádzajúca sa západne od Neapola. Ide o jedno z najaktívnejšie monitorovaných vulkanických území v Európe. Vedci tu už desaťročia sledujú striedajúce sa obdobia, počas ktorých sa terén buď zdvíha, alebo opäť klesá. Tento jav, nazývaný bradyseizmus, signalizuje zmeny v podzemnom systéme – od pohybu plynov až po cirkuláciu horúcich tekutín.
V posledných rokoch sa aj tu zaznamenalo niekoľko epizód slabých zemetrasení. Najnovšie geofyzikálne štúdie z roku 2025 ukazujú, že deformácie terénu a seizmické signály nemusia vždy spolu súvisieť priamo. Systém je mimoriadne zložitý a jednotlivé javy sa v ňom často prekrývajú.
Vedci preto zdôrazňujú, že súčasné procesy nepredstavujú bezprostrednú hrozbu erupcie, ale potvrdzujú, že kaldera je stále aktívna a vyžaduje nepretržité sledovanie.
Grécko: Podmorská sopka Kolumbo sa pripomenula masívnym rojom zemetrasení
Druhou oblasťou, ktorá v poslednom období vzbudila veľkú pozornosť, je Egejské more. Asi osem kilometrov severovýchodne od Santorini leží Kolumbo, aktívna podmorská sopka, ktorá už v minulosti spôsobila ničivú erupciu (v roku 1650).
Koncom roka 2024 začali prístroje zaznamenávať zvláštne naťahovanie a stláčanie zemskej kôry v okolí Santorini. Tento jav pokračoval aj v roku 2025 a vyvrcholil mimoriadne silným seizmickým rojom – bolo zaznamenaných desaťtisíce drobných zemetrasení, čo predstavovalo jednu z najvýraznejších seizmických epizód v oblasti za posledné desaťročia.
Medzinárodné vedecké tímy následne publikovali výsledky, ktoré vysvetľujú, čo sa pod morom odohralo. Modely ukazujú, že:
- z veľkej hĺbky sa presunulo približne 300 miliónov kubických metrov magmy
- magma sa zastavila niekoľko kilometrov pod morským dnom
- jej postup viedol k roztrhaniu okolitej horniny, čo spôsobilo obrovské množstvo otrasov
Zároveň však vedci upozorňujú, že magmatická intrúzia je bežnou súčasťou života aktívnych sopiek. Pohyb magmy smerom nahor neznamená, že vulkán zákonite vybuchne – rovnako často sa magma „zasekne“ v kôre a časom vychladne.
Stredná Európa: zvýšené geotermálne javy, nie aktívna magma
Na rozdiel od Talianska a Grécka, v strednej Európe niet dôkazov o aktívnom magmatickom systéme, ktorý by sa dal porovnať s Kolumbom alebo Campi Flegrei.
Hoci v západných Čechách či v Karlovarskom kraji občas dochádza k sériám drobných zemetrasení a región má množstvo minerálnych prameňov, tieto javy sú spôsobené pohybom plynov a teplej vody, nie stúpajúcou magmou. Neexistujú potvrdené štúdie, ktoré by naznačovali prítomnosť aktívnej magmatickej komory.
Planéta sa hýbe – pomaly, ale neprestajne
Geológovia sa zhodujú na tom, že Zemi trvá zmeny prejavovať dlho, no je neustále v pohybe. Občas sa procesy v jej hĺbke zosilnia – niekedy v podobe stoviek či tisícov drobných otrasov, inokedy v podobe nepatrného zdvihu terénu, ktorý si človek všimne len vďaka presným prístrojom.
Ťažisko dnešného monitorovania sa nachádza práve v oblastiach, kde sa tieto signály objavujú najvýraznejšie: pri Neapole a v Egejskom mori. Odborníci pozorne sledujú každú zmenu, aby dokázali včas vyhodnotiť, či ide len o „bežné dýchanie“ zemskej kôry, alebo o niečo väčšie.
Zatiaľ však platí jedno: aktívne sú procesy, nie riziko bezprostrednej katastrofy.
