Egyptská pyramída sa zrútila. V ruinách našli niečo, čo zmiatlo vedcov po celom svete

Lepsius II
Lepsius II Foto: www.shutterstock.com

Na Zemi existujú tisíce záhadných miest, ktoré aj pri dnešnej úrovni technológií nechávajú vedcov bez jasných odpovedí. Fascinácia neobjasnenými javmi, tajomnými stavbami a udalosťami, ktoré akoby vzdorovali logike, sprevádza ľudstvo už stáročia. K najnovším prekvapeniam patrí prípad Džedefreho pyramídy, kedysi majestátnej stavby na lokalite Abú Rawáš v Egypte. Dnes z nej zostali len ruiny, no práve v nich sa ukrýval nález, ktorý dlhé roky nedal archeológom spať.

Zabudnuté pyramídy mimo hlavných turistických trás

Keď sa povie Egypt, väčšine ľudí napadne obraz Veľkej pyramídy a jej dvoch sesterských stavieb v Gíze. Tieto monumenty každoročne lákajú milióny návštevníkov, ktorí chcú na vlastné oči vidieť svedkov dávnej éry faraónov. No popri tejto slávnej trojici stojí v krajine ešte mnoho ďalších pyramíd – často menej zachovaných, vzdialenejších a pre bežných turistov nedostupných. A práve takéto miesta sú úrodnou pôdou pre najrôznejšie dohady, legendy a konšpiračné teórie.

Otázka však znie – sú tieto príbehy iba plodom fantázie, alebo sa ľudia len snažia pochopiť jav, ktorý je pre modernú vedu zatiaľ nevysvetliteľný? Príbeh Džedefreho pyramídy ukazuje, že aj s dnešnými metódami dokážeme naraziť na hranice poznania.

Džedefreho pyramída – záhadná zrúcanina na kopci

Džedefreho pyramída, známa aj ako „zabudnutá pyramída Abú Rawášu“, bola postavená pre faraóna Džedefreho, syna známeho Chufua (Cheopsa). Na rozdiel od dokonale zachovaných stavieb v Gíze táto pyramída stratila svoju podobu už pred stáročiami a na prvý pohľad pôsobila skromnejšie. Rozmermi sa dala porovnať s Menkaureho (Mykerinovou) pyramídou, no zaujímavá bola z úplne iného dôvodu – jej pohrebné komory sa nenachádzali nad zemou, ale hlboko pod ňou. A to aj napriek tomu, že stavba stála na vyvýšenom kopci.

Podľa archeológov mohol byť tento netypický prístup k stavbe zvolený preto, aby sa skrátil čas výstavby. Napriek menším rozmerom pyramída skrývala čosi, čo si vedci nedokázali vysvetliť celé desaťročia.

Nález, ktorý vyvolal vlnu otázok

Pri podrobnejšom výskume ruín narazili archeológovia na nečakaný prvok – úzky kanál, ktorý viedol do ešte užšej šachty. Tá ústila na zvláštne kamenné schodisko. Lenže to, čo bolo na celej veci najzvláštnejšie, bol fakt, že schodisko nikam nevedlo. Za ním nebola žiadna komora, žiaden sarkofág ani iná miestnosť.

Otázky sa začali hromadiť. Prečo by niekto budoval schodisko uprostred ničoho? Aký účel malo slúžiť? Boli to zvyšky nezrealizovaného projektu? Alebo snáď pozostatok po nejakej tajnej chodbe, ktorú ešte nikto neobjavil? Nejasnosti živili množstvo hypotéz, vrátane tých najfantastickejších o skrytých komnatách a neznámych technológiách staroveku.

Krátke video k téme:

Pozrite si krátky zostrih k Džedefreho pyramíde v Abú Rawáši, ktorý dopĺňa článok vizuálnym kontextom a atmosférou lokality:

Prekvapivá pravda odhalená modernou technológiou

Až v posledných rokoch sa podarilo záhadu rozlúsknuť. Vďaka moderným metódam výskumu, vrátane pulzného radaru, sa zistilo, že spomínané schodisko a kanál vôbec nepochádzajú z čias faraónov. Archeologické analýzy ukázali, že ide o neskorší zásah – konkrétne o rímsku stupňovitú studňu.

Rimania, ktorí v Egypte pôsobili dlho po páde staroegyptskej civilizácie, často kopali do vápencového podložia šachty, aby sa dostali k podzemnej vode. Zdá sa, že ruiny Džedefreho pyramídy im poskytli ideálne miesto na vybudovanie takejto studne. Pôvodná faraónska stavba sa tak stala praktickým zdrojom materiálu a priestoru pre úplne inú civilizáciu.

História ako mozaika kultúrnych vrstiev

Toto odhalenie neuberá na výnimočnosti samotného miesta – práve naopak. Je dôkazom, že história nie je jednofarebná, ale tvorí ju pestrá mozaika udalostí a kultúr. Každá civilizácia, ktorá prišla po tej predchádzajúcej, zanechala v krajine svoju stopu. Niekedy šlo o veľkolepé stavby, inokedy o praktické úpravy, ktoré dnes vyvolávajú zmätenie.

Džedefreho pyramída je živým dôkazom toho, že pamiatky staroveku často rozprávajú viac než len príbeh svojho vzniku – sú aj kronikou všetkých zmien, ktoré sa s nimi odohrali v priebehu stáročí. Egypt tak aj dnes zostáva krajinou, kde môže aj obyčajný kus kameňa ukrývať príbeh, ktorý zmení náš pohľad na dejiny.

A kto vie? Možno ďalší podobný objav už čaká pod pieskom len pár kilometrov odtiaľto, pripravený znovu prekvapiť nielen vedcov, ale aj celý svet.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať