Vajcia patria medzi najčastejšie potraviny v našich domácnostiach. Na raňajkovom stole nechýbajú vo forme praženice, natvrdo uvarených vajec či ako súčasť koláčov a iných receptov. Kým pred pár desaťročiami ich mnohí považovali za rizikovú potravinu kvôli obsahu cholesterolu, dnes sú vnímané ako hodnotný zdroj bielkovín, minerálov a vitamínov. Ich popularita výrazne vzrástla a často sa o nich hovorí dokonca ako o superpotravine.
Lenže nové poznatky ukazujú, že obraz vajec ako ideálneho a bezpečného jedla má aj svoje tienisté stránky. Najväčším prekvapením je, že práve obľúbené domáce či farmárske vajcia môžu skrývať riziká, o ktorých sa doteraz takmer vôbec nehovorilo.
Staré mýty a nový pohľad na vajcia
Ešte donedávna sa viedli dlhé debaty o tom, či vajcia škodia srdcu a cievam, pretože obsahujú cholesterol. Postupom času sa však ukázalo, že ich nutričná hodnota je omnoho dôležitejšia než obavy z cholesterolu, a odborníci na výživu ich začali odporúčať ako plnohodnotnú súčasť jedálnička.
Dnes si spotrebitelia môžu vybrať medzi lacnejšími vajcami z veľkochovov alebo drahšími farmárskymi, ktoré si mnohí spájajú s kvalitou, prirodzenosťou a tradičným spôsobom chovu. Práve tieto vajcia sa v očiach ľudí javia ako zdravšia alternatíva. Nedávny výskum však prekvapil výsledkami, ktoré tento zaužívaný pohľad spochybňujú.
Austrálsky výskum odhalil nepríjemnú pravdu
Tím vedcov v Austrálii sa rozhodol preskúmať vajcia pochádzajúce z malých domácich chovov. Ich cieľom bolo zistiť, či sa v nich nevyskytujú ťažké kovy, predovšetkým olovo. Očakávalo sa, že farmárske vajcia dopadnú lepšie než tie z veľkých komerčných fariem.
Výsledky však boli šokujúce – v priemere obsahovali domáce vajcia až 40-krát vyššiu hladinu olova než tie z priemyselných chovov. Ešte znepokojivejším faktom je, že približne polovica skúmaných vzoriek presiahla hranicu 100 miligramov olova, čo sa už považuje za nebezpečné pre zdravie človeka. Niektoré vajcia dokonca prekročili limity výrazne.
Prečo práve domáce vajcia obsahujú viac olova?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o problém vzdialenej Austrálie. Realita je však iná. Hlavným zdrojom znečistenia nie sú samotné sliepky, ale prostredie, v ktorom žijú.
V oblastiach, kde sa nachádzajú staršie budovy so starými nátermi obsahujúcimi olovo alebo priemyselné pozostatky v pôde, je vysoké riziko, že sa ťažké kovy dostanú do pôdy. Sliepky, ktoré hrabú a hľadajú potravu, tak olovo ľahko prijmú a následne sa prenesie aj do ich vajec.
To znamená, že podobný problém sa môže týkať aj slovenských a českých chovov, najmä ak sa nachádzajú v lokalitách so starými budovami alebo pri bývalých priemyselných zónach. Málokto si uvedomuje, že toxické látky sa v pôde môžu udržať desiatky rokov.
Farba žĺtka nie je ukazovateľom kvality
Ľudia si často myslia, že sýto oranžový žĺtok a výrazná chuť sú dôkazom kvality domáceho vajca. Je pravda, že takéto vajcia bývajú chutnejšie, no farba ani chuť neprezradia, či obsahujú škodlivé látky.
Najnovšie výskumy ukazujú, že ak majú sliepky prístup k pôde s vysokým obsahom olova, jeho koncentrácia vo vajciach narastá bez ohľadu na to, ako pekne vyzerajú alebo chutia.
Ako sa môže spotrebiteľ chrániť
Ak si pravidelne kupujete vajcia z malých chovov, oplatí sa venovať pozornosť niekoľkým dôležitým faktorom:
- Miesto chovu – zaujímajte sa o prostredie, kde sliepky žijú. Rizikové sú oblasti pri starých továrňach, železniciach či budovách so starými nátermi.
- Krmivo – hoci hlavným zdrojom olova je pôda, aj krmivo môže obsahovať nežiadúce látky. Dobrý chovateľ vám rád povie, čím sliepky kŕmi.
- Veterinárne a laboratórne kontroly – ak farmár svoje vajcia necháva testovať, väčšinou to uvádza ako dôkaz kvality.
- Cena neznamená kvalitu – drahšie domáce vajcia nemusia byť automaticky bezpečnejšie či nutrične hodnotnejšie.
Záver: zdravý rozum a obozretnosť
Domáce vajcia majú svoju nezameniteľnú chuť a pre mnohých ľudí symbolizujú návrat k tradičným hodnotám. Napriek tomu je dôležité uvedomiť si, že prírodné prostredie môže skrývať riziká, ktoré voľným okom nespozorujeme.
Austrálsky výskum je jasným dôkazom, že aj potraviny, ktoré považujeme za zdravšie a prirodzenejšie, môžu obsahovať nežiaduce látky. Preto sa oplatí klásť otázky o pôvode vajec, podporovať farmárov, ktorí sa starajú o kvalitu pôdy a chovu, a v prípade pochybností hľadať overené zdroje.
Tak si môžeme užívať vajcia ako chutnú a hodnotnú súčasť jedálnička bez obáv, že by nám namiesto zdravia prinášali nečakané riziká.
