Ešte donedávna boli solárne panely na strechách rodinných domov symbolom modernej a rozumnej investície. Vlastná výroba elektriny, nižšie účty za energie, väčšia nezávislosť od veľkých dodávateľov a zároveň dobrý pocit, že človek prispieva k ochrane životného prostredia. Práve Švédsko sa často spomínalo ako dôkaz, že fotovoltika dokáže fungovať aj v severských podmienkach – s dlhými zimami, kratšími dňami a nižšou intenzitou slnečného žiarenia.
Dnes sa však nálada mení. Nie preto, že by panely prestali vyrábať elektrinu alebo že by technológia zlyhala. Dôvodom je kombinácia ekonomických, legislatívnych a trhových zmien, ktoré zásadne ovplyvňujú návratnosť investície. Výsledkom je spomalenie trhu, rastúca opatrnosť domácností aj podnikateľov a v niektorých prípadoch odklad plánovaných inštalácií.
Od nadšenia k opatrnosti
Švédsky solárny sektor zažil v uplynulých rokoch výrazný rast. Inštalácie pribúdali rýchlym tempom, ročne sa uvádzali do prevádzky gigawatty nového výkonu a fotovoltika sa stala bežnou súčasťou rodinných domov, fariem aj priemyselných objektov. Z alternatívneho riešenia sa stala mainstreamová technológia.
Po sérii rekordných rokov však prišlo ochladenie. Tempo nových inštalácií citeľne kleslo a odborníci hovoria skôr o prirodzenom útlme po období prudkého boomu než o pokračovaní dynamického rastu. Celkový inštalovaný výkon síce stále rastie, no už nie takým tempom ako predtým.
Za zmenou stojí viacero faktorov – od politických rozhodnutí cez vývoj cien energií až po sprísnené podmienky financovania zo strany bánk. Spolu vytvárajú prostredie, ktoré je menej predvídateľné a pre mnohých investorov menej atraktívne.
Menej štedrá podpora: štát mení pravidlá
Jedným z hlavných dôvodov zmeny nálady je úprava štátnej podpory. Švédsko dlhodobo motivovalo domácnosti a malé firmy dotáciami a daňovými úľavami, vďaka ktorým sa investícia do solárnych panelov vracala pomerne rýchlo.
Situácia sa však postupne mení:
- daňové zvýhodnenie na inštaláciu fotovoltiky sa znižuje – podpora klesá z pôvodnej úrovne okolo 20 % nákladov na nižšiu hodnotu,
- pripravuje sa ukončenie samostatnej daňovej úľavy pre tzv. mikrovýrobcov elektriny, teda domácnosti, ktoré prebytky energie dodávajú späť do siete.
Na papieri ide o niekoľkopercentnú zmenu. V praxi to však znamená výrazné predĺženie návratnosti investície. Projekty, ktoré ešte nedávno vychádzali ako veľmi výhodné, si dnes mnohí záujemcovia prepočítavajú znova – a výsledok už nie vždy pôsobí presvedčivo.
Z pohľadu štátu ide o snahu šetriť verejné financie a stabilizovať rozpočet. Pre bežných ľudí je to však jasný signál, že podmienky sa môžu meniť aj v budúcnosti, čo zvyšuje neistotu.
Drahšie úvery a kolísavé ceny elektriny
Do hry vstupuje aj širšie ekonomické prostredie. Úrokové sadzby sú dnes vyššie než v období najväčšieho solárneho boomu, čo znamená drahšie financovanie projektov. Aj keď ceny samotných panelov a technológií v posledných rokoch klesli, celková investícia môže byť pre domácnosti menej dostupná.
Ďalším významným faktorom sú výkyvy cien elektriny. Počas energetickej krízy mala vlastná výroba obrovský ekonomický zmysel. V niektorých obdobiach však ceny na burze výrazne klesajú a výnimočne sa dostávajú aj do záporných hodnôt. Predaj prebytkov do siete tak neprináša také výnosy, s akými rátali pôvodné kalkulácie.
Výsledkom je predĺženie návratnosti a rastúca opatrnosť. Časť domácností a firiem radšej vyčkáva, či sa situácia opäť nezmení v ich prospech.
Krachy firiem a otrasená dôvera
Spomalenie trhu sa najvýraznejšie prejavilo v segmente inštalačných spoločností. Niektoré firmy počas boomu rástli veľmi rýchlo, prijímali množstvo objednávok a rozširovali kapacity. Po ochladení trhu sa však dostali do finančných problémov.
Vo Švédsku sa objavilo viacero bankrotov a insolvencií solárnych spoločností, čo prinieslo konkrétne problémy:
- domácnosti zostali s nedokončenými alebo rozpracovanými projektmi,
- uplatňovanie záruk a servisných záväzkov sa skomplikovalo, ak firma zanikla,
- dôvera verejnosti v celé odvetvie sa oslabuje.
Nejde však o kolaps solárnej energetiky ako takej. Skôr o tvrdý proces „čistenia trhu“, v ktorom finančne slabšie subjekty odchádzajú a stabilnejší hráči zostávajú.
Dôležité je tiež zdôrazniť, že ľudia vo veľkom nedemontujú funkčné panely zo striech. Tie naďalej vyrábajú elektrinu. Otázniky sa týkajú predovšetkým nových investícií a budúcej rentability.
Signál aj pre Slovensko
Skúsenosť zo Švédska je poučná aj pre iné krajiny, vrátane Slovenska. Aj u nás je fotovoltika vnímaná ako rozumná a perspektívna investícia. Príklad zo severu však ukazuje niekoľko dôležitých faktov:
- štátne dotácie nie sú nemenné a môžu sa upravovať rýchlejšie, než ľudia očakávajú,
- výber stabilného a spoľahlivého dodávateľa je rovnako dôležitý ako kvalita samotnej technológie,
- po období prudkého rastu môže prísť fáza spomalenia a konsolidácie,
- ekonomika projektu závisí od vývoja cien elektriny, ktoré sa môžu výrazne meniť.
Pre potenciálnych investorov to znamená potrebu realistických výpočtov a rezervy pre menej priaznivý scenár.
Nie koniec solárnej energie, ale koniec ilúzií
Aktuálny vývoj neznamená, že by solárna energetika stratila význam. Naopak, pri prechode na čistejšie zdroje energie bude zohrávať dôležitú úlohu aj v budúcnosti. Príklad Švédska však naznačuje, že zelené riešenia si vyžadujú triezvy pohľad a dlhodobú stratégiu.
Investícia do solárnych panelov dnes stojí na dôkladných prepočtoch, sledovaní legislatívnych zmien, kvalitnom dodávateľovi a ochote počítať aj s kolísaním cien energií. Fotovoltika nie je zázračné riešenie, ktoré automaticky prinesie vysoké zisky. Je to nástroj – a ako každý nástroj funguje najlepšie vtedy, keď je použitý premyslene a s realistickými očakávaniami.
