Letné horúčavy vedia byť pre psov nebezpečné aj vtedy, keď majiteľ robí všetko správne. Niekedy stačí pár minút na priamom slnku, dusné prostredie alebo príliš intenzívny pohyb, a pes sa môže prehriať. Takýto stav predstavuje vážne zdravotné riziko a v niektorých prípadoch môže ohroziť aj život zvieraťa.
Pri snahe pomôcť mu musíme konať rýchlo, ale zároveň s rozvahou – unáhlené alebo nesprávne kroky môžu napáchať viac škody ako úžitku.
Prečo je dôležité vedieť, čo nesmieme robiť
Keď sa pes prehreje, správna prvá pomoc môže byť doslova život zachraňujúca. Naopak, nesprávny zásah môže spôsobiť kolaps organizmu, poškodenie vnútorných orgánov, a v najhoršom prípade aj smrť. Preto je potrebné poznať základné zásady, ktorých porušenie by mohlo mať fatálne následky.
Tu je video od Schwarzman Animal Medical Center
Ochladzovanie áno, ale len rozumne
Predstavme si situáciu: nájdeme psa, ktorý leží, rýchlo a plytko dýcha, ledva sa hýbe. Na prvý pohľad sa zdá, že ho musíme okamžite ochladiť – a čo najstudenšou vodou. To je však jedna z najväčších chýb, akých sa môžeme dopustiť.
Ľadová voda spôsobí prudké stiahnutie krvných ciev v koži a podkoží. Tým sa zabráni úniku tepla z tela, organizmus môže upadnúť do tepelnému šoku a stav psa sa dramaticky zhorší.
Správny postup? Použiť vlažnú vodu, podobnú teplote, akú by sme zvolili pri kúpaní dieťaťa. Teplota by mala byť príjemná na dotyk, nie studená ani horúca. Na podporu ochladzovania môžeme zapnúť ventilátor, no nefúkať prúd vzduchu priamo na psa. Stačí, ak sa k nemu dostane jemný závan.
Neochladzovať celé telo naraz
Ďalšou častou chybou je ponorenie alebo obliatie celého psa vodou, hoci aj nie ľadovou. Takýto šok pre organizmus môže vyvolať kŕče, problémy s dýchaním či so srdcom.
Oveľa bezpečnejšie je začať postupne – napríklad zabaliť psovi labky do vlhkého (nie ľadového) uteráka. Uterák treba pravidelne meniť, hneď ako sa zohreje, pokojne aj viackrát za minútu. Ešte účinnejšie je labky polievať vlažnou vodou.
Vodu podávať len vtedy, keď je to bezpečné
Pri prehriatí psa máme prirodzenú tendenciu podať mu vodu. To je vo väčšine prípadov správne, no musíme zvážiť jeho aktuálny stav.
Ak pes zvracia alebo je v bezvedomí, podanie vody je nebezpečné – môže ju vdýchnuť, čo vedie k uduseniu alebo k aspiračnému zápalu pľúc. Ak však o vodu prejaví záujem a je pri vedomí, mal by mať misku s čistou vodou vždy na dosah.
Nikdy ho nenechávajte bez dozoru
Aj keď sa stav nezdá dramatický, prehriatie je pre psí organizmus extrémna záťaž. Pes potrebuje mať pri sebe človeka, ktorý sleduje jeho stav a dokáže v prípade zhoršenia okamžite zasiahnuť.
Ak je to možné, ihneď ho aj s chladivými obkladmi privezte k veterinárovi – ten zabezpečí profesionálnu pomoc a zabráni vnútorným komplikáciám.
Návštevu veterinára neodkladajte
Pri prehriatí platí jednoduché pravidlo: nikdy nečakajte, kým sa stav „možno“ zlepší.
K veterinárovi treba ísť okamžite, ak pes rýchlo a ťažko dýcha, nadmerne slintá, je apatický, má výrazne červené ďasná, trpí hnačkou, zvracia alebo dokonca stráca vedomie. Včasná odborná pomoc môže rozhodnúť o tom, či sa pes úplne zotaví.
Vždy v tieni a bez námahy
Všetky kroky prvej pomoci treba vykonávať v tieni, nikdy na priamom slnku. V horúčavách by mal mať pes možnosť odpočívať v chladnom a tienistom mieste.
Vyhnite sa poobedným prechádzkam, najmä po rozpálenom asfalte, a psa nikdy nenechávajte zatvoreného v aute – ani „len na chvíľu“. Počas zotavovania nevyžadujte žiadnu fyzickú aktivitu, najmä u starších psov, šteniat či plemien citlivých na teplo.
Pri prehriatí psa rozhodujú minúty. Pomôcť mu vieme aj doma, no musíme vedieť, čo robiť a čomu sa vyhnúť. Najdôležitejšie je chladiť postupne a vlažnou vodou, sledovať jeho stav, nechať ho oddychovať a čo najskôr ho dopraviť k veterinárovi. Rozvážne kroky môžu zachrániť život, unáhlené rozhodnutia ho môžu stáť.
