Keď sa povie „vši“, väčšina ľudí si predstaví nepríjemných parazitov, ktorí sa vyskytujú vo vlasoch detí. Ale čo veľryby, ktoré nemajú ani vlasy, ani suchú pokožku? Môžu aj ony mať „vši“? Odpoveď je zaujímavá: môžu aj nemôžu.
Na koži veľrýb sa totiž skutočne nachádzajú zvláštne drobné tvory, ktoré svojim správaním a vzhľadom pripomínajú klasické vši. Biologicky však nejde o hmyz, ale o kôrovce s latinským názvom Cyamus boopis. V angličtine ich volajú whale lice – teda veľrybie vši, a v tomto prípade je pomenovanie celkom výstižné. Hoci ide o morských parazitov, ich spôsob života sa výrazne podobá všiam u suchozemských zvierat.
Video: ako vyzerá „voš“ na tele veľryby
Ak si chcete predstaviť, ako tieto parazity vyzerajú priamo na tele veľryby, pozrite si video:
Parazity, ktoré sa špecializujú len na jeden druh
Cyamus boopis sú vonkajšie parazitické kôrovce, ktoré sa špecializujú výhradne na vráskavce dlhoplutvé (Megaptera novaeangliae). Nežijú na iných druhoch veľrýb, čo z nich robí zaujímavých spoločníkov – a pre vedcov zároveň užitočný nástroj výskumu.
Tieto parazity sa usádzajú najmä v záhyboch kože, v blízkosti očí, dýchacích otvorov alebo v miestach drobných poranení, kde ich chráni slabšie prúdenie vody. Vráskavce dokážu plávať veľmi rýchlo, a tak sa musia tieto „vši“ na tele poriadne držať – k tomu im slúži ploché, zjednodušené telo a päť párov nôh zakončených ostrými pazúrikmi, ktorými sa zachytávajú do kože hostiteľa.
Bez veľryby neprežijú
Cyamus boopis sú plne závislé od svojho hostiteľa. Neprebiehajú žiadnou fázou vývoja mimo tela veľryby, nevedia plávať a ak sa od hostiteľa oddelia, nedokážu prežiť. Jediné situácie, pri ktorých dochádza k ich presunu medzi veľrybami, sú pri tesnom fyzickom kontakte, napríklad počas párenia alebo pri pôrode.
Ich výskyt je preto obmedzený a presne zacielený – celý svoj život strávia na jednom druhu veľrýb a jedinom hostiteľovi.
Upratovači morskej kože?
Napriek tomu, že sú veľrybie vši parazity, nie sú pre zdravého vráskavca hrozbou. Ich potrava totiž nie je krv, ale najmä riasy, ktoré sa usádzajú na pokožke veľryby, odlupujúca sa koža a poškodené tkanivo v okolí drobných rán. Môžu síce spôsobiť drobné podráždenie kože, no nepredstavujú riziko vážneho ochorenia.
Na jednej veľrybe ich môže žiť aj niekoľko tisíc – v extrémnych prípadoch až 7 500 jedincov. Vďaka svojmu svetlohnedému až ružovkastému sfarbeniu vytvárajú na tmavej koži vráskavca nápadné škvrny či obrazce. Tieto vzory sú pre každého jedinca unikátne, čo vedcom umožňuje identifikovať konkrétnu veľrybu podobne ako odtlačok prsta alebo fotografia.
Signál, že niečo nie je v poriadku
Problém nastáva, ak je veľryba oslabená chorobou, zranením alebo má slabší imunitný systém. Vtedy môže dôjsť k nekontrolovanému premnoženiu vší, čo sa prejaví ružovým sfarbením veľkej časti kože. Už na prvý pohľad je vidieť, že s veľrybou nie je niečo v poriadku.
Zaujímavé sú pozorovania, ktoré naznačujú, že ostatné vráskavce vtedy postihnutého jedinca sprevádzajú a chránia ho. Ide o výnimočný príklad sociálneho správania u morských cicavcov.
Malí pomocníci veľkej vedy
Keďže Cyamus boopis sa viaže výlučne na vráskavce dlhoplutvé, vedci ich využívajú ako genetický marker. Z genetickej analýzy parazita dokážu určiť, ku ktorej populácii veľryba patrí. Odobratie pár jedincov týchto kôrovcov je navyše oveľa jednoduchšie než získanie biologického materiálu priamo z veľryby.
Zaujímavý bol aj prípad nálezu vyplaveného mláďaťa veľryby čiernej, ktoré malo na svojom tele práve Cyamus boopis – teda parazity typické len pre vráskavce dlhoplutvé. Z toho vedci usúdili, že toto mláďa bolo zrejme vychovávané v spoločnosti vráskavcov, hoci nepatrilo k ich druhu.
Nie sú jediní čierni pasažieri
Vráskavce však neobývajú len „vošky“. Na ich telách sa často vyskytujú aj fúzonôžky– organizmy, ktoré sa živia filtráciou mikroskopických častíc z morskej vody. Tie sa na kožu veľrýb pevne prichytia a často vytvoria celé kolónie.
Aj keď jednotlivé fúzonôžky neprekážajú, ak sa ich nahromadí priveľa, môžu veľrybu výrazne zaťažovať a zhoršovať jej hydrodynamiku. V extrémnych prípadoch môžu tieto útvary vážiť aj pol tony, čo je podobné, ako keby ste sa pokúšali bežať v čižmách obalených blatom.
Záver: Neviditeľný svet na koži obrov
Cyamus boopis – veľrybia „voš“ – je drobný tvor, ktorého si bežný človek ani nevšimne. Napriek tomu má veľký význam. Pomáha vedcom rozlišovať jednotlivé veľryby, slúži ako indikátor zdravia a jeho výskyt prezrádza o živote v oceánoch viac, než by sme čakali.
Aj najväčší obyvatelia planéty majú svoj malý svet – rovno na vlastnej koži.
