Pre väčšinu ľudí je voda z vodovodu úplnou samozrejmosťou – otočíme kohútik a máme okamžite k dispozícii nápoj, ktorý je lacný, prakticky zadarmo a dostupný v každej domácnosti. Netreba ju vláčiť z obchodu, nezanecháva za sebou hromady plastového odpadu a väčšinou chutí sviežo. Na prvý pohľad ideálna voľba.
Lenže, ako upozorňujú odborníci, ani „pitná“ voda nemusí byť z dlhodobého hľadiska tou najzdravšou možnosťou – najmä ak sa spoliehame výlučne na ňu a neprijímame žiadne preventívne opatrenia.
Prečo Slováci tak radi pijú vodu z kohútika?
Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade pohodlie – stačí pohyb rukou a pohár sa naplní čerstvou vodou. Druhým faktorom sú nízke náklady – v porovnaní s balenou vodou vychádza voda z vodovodu na zlomok ceny. A do tretice – ekologický aspekt. Každý liter vypitý priamo z kohútika znamená menej plastových fliaš, ktoré končia na skládkach alebo v prírode.
Na papieri to znie skvelo. Avšak, realita má aj svoju odvrátenú stránku.
Chemické látky a pesticídy vo vode
Vodárne síce musia spĺňať prísne normy kvality, no ani tie nezaručia, že vo vode nenájdeme stopy nežiaducich látok. Najmä v poľnohospodárskych oblastiach môže dôjsť k znečisteniu zdrojov pesticídmi, herbicídmi či dusičnanmi, ktoré sa do podzemných vôd dostávajú z polí.
Aj keď sú tieto látky zákonom prísne limitované, ich množstvo nebýva nulové a v určitých obdobiach roka – napríklad po intenzívnych dažďoch – môže ich koncentrácia stúpnuť. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že dlhodobý účinok nízkych dávok na ľudský organizmus zatiaľ nie je dokonale preskúmaný. Odborníci však pripúšťajú, že môžu mať vplyv na imunitu, trávenie a v extrémnych prípadoch aj na vznik vážnejších ochorení.
Skryté riziká starých potrubí
Kvalitu vody neurčuje len jej pôvod a úprava vo vodárňach. Významnú rolu zohráva aj stav potrubia, ktorým voda prechádza až do našej kuchyne.
Staré rozvody môžu byť zanesené hrdzou, obsahovať zvyšky olova alebo byť napadnuté mikroorganizmami. Ak sú potrubia poškodené alebo netesnia, môžu sa do vody dostať látky, ktoré v nej rozhodne nechceme mať. Tento problém býva najčastejší v starších bytových domoch a nehnuteľnostiach, kde sa rekonštrukcii vodovodných rozvodov roky nikto nevenoval.
Chlór – ochranca aj rizikový faktor
Na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti sa pitná voda často dezinfikuje chlórom. Ten spoľahlivo ničí baktérie a vírusy, no zároveň môže reagovať s organickými zložkami vo vode a tvoriť vedľajšie produkty, ako sú trihalometány.
Tieto látky sú vo vyšších dávkach považované za potenciálne škodlivé. Hoci sa ich množstvo v pitnej vode prísne sleduje a zvyčajne je nízke, pri každodennej dlhodobej konzumácii sa môže stať, že naše telo bude vystavené trvalej záťaži.
Ako znížiť možné riziká pri pití vody z vodovodu
Odborníci radia nepodceňovať prevenciu a zaviesť jednoduché opatrenia:
- Filtračné zariadenia – kvalitné filtre s aktívnym uhlím dokážu odstrániť chlór, znížiť obsah pesticídov, ťažkých kovov aj nepríjemného zápachu.
- Nechať vodu odstáť – ak ju nalejete do džbánu a necháte 20 – 30 minút stáť, časť chlóru sa vyprchá.
- Striedať zdroje – občas je vhodné siahnuť po kvalitnej balenej vode, najlepšie v sklenenej fľaši.
- Kontrola vlastných zdrojov – ak pijete vodu zo studne, aspoň raz ročne urobte rozbor na pesticídy, dusičnany a mikroorganizmy.
Záver: voda z kohútika áno, ale s rozumom
Voda z vodovodu má mnoho výhod, no nie je stopercentne bez rizika. Neznamená to, že ju musíte prestať piť – stačí byť informovaný a prijať jednoduché kroky, ktoré znížia možné negatívne dopady na zdravie.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že aj keď je označená ako „pitná“, neznamená to automaticky, že je pre každého a za každých okolností tou najlepšou voľbou.
Ak sa k pitiu vody z kohútika postavíte zodpovedne, môžete si zachovať pohodlie aj zdravie – a to je kombinácia, ktorú sa oplatí strážiť.
