Digitálny priestor dnes ponúka obrovské množstvo informácií – správy, komentáre, videá aj fotografie máme k dispozícii prakticky nepretržite. Tento stav má však aj svoju odvrátenú stranu. Popri kvalitnej žurnalistike sa šíria nepresné, zavádzajúce alebo úplne nepravdivé informácie. Schopnosť rozlišovať medzi dôveryhodným obsahom a dezinformáciami sa preto stáva jednou zo základných zručností modernej spoločnosti.
Odborníci na mediálnu gramotnosť sa zhodujú, že neexistuje jeden univerzálny trik, ktorý by odhalil všetky nepravdy. Existujú však overené princípy a postupy, ktoré výrazne znižujú riziko, že človek uverí alebo ďalej šíri nepravdivé tvrdenia.
Prvý krok: spomaliť a oddeliť emócie od faktov
Jedným z najspoľahlivejších varovných signálov je silná emocionálna reakcia. Správy, ktoré vyvolávajú strach, hnev, pohoršenie alebo pocit ohrozenia, si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Výskumy v oblasti psychológie médií opakovane potvrdzujú, že emócie znižujú schopnosť racionálneho posudzovania informácií.
Praktickým pravidlom je jednoduchá pauza:
nešíriť obsah okamžite, ale najskôr ho overiť.
Overenie zdroja: základný pilier dôveryhodnosti
Kontrola webovej stránky
Dôveryhodnosť informácie úzko súvisí so zdrojom, ktorý ju zverejnil. Seriózne médiá majú:
- jasne uvedené kontaktné údaje
- informácie o redakcii alebo autoroch
- transparentnú vlastnícku štruktúru
- zverejnené opravy chýb alebo aktualizácie článkov
Naopak, anonymné weby bez kontaktov, ktoré sa prezentujú všeobecnými tvrdeniami o „utajovaných pravdách“ alebo „mainstreamovom klamstve“, si vyžadujú zvýšenú opatrnosť.
Doména a história stránky
Samotný názov webu môže byť zavádzajúci. Niektoré stránky napodobňujú známe médiá drobnými úpravami v názve alebo používajú menej bežné doménové koncovky. Pomôcť môže aj základná kontrola histórie stránky – veľmi nové weby, ktoré okamžite produkujú veľké množstvo senzačného obsahu, nemusia byť dôveryhodné.
Autor a jeho odbornosť
Ak je pri článku uvedené meno autora, je vhodné overiť, či ide o skutočnú osobu s dohľadateľnou publikačnou činnosťou. Dôveryhodní autori majú spravidla:
- viacero článkov na rovnakú tému
- jasne definované odborné zameranie
- dlhodobejšiu prítomnosť v médiách alebo odbornej komunite
Treba si uvedomiť, že titul alebo označenie „odborník“ samo o sebe nezaručuje správnosť informácie. Dôležité je, či má autor kvalifikáciu práve v tej oblasti, o ktorej píše.
Krížové overovanie: informácia z jedného zdroja nestačí
Jedným zo základných princípov žurnalistiky aj fact-checkingu je porovnanie viacerých nezávislých zdrojov. Ak je určitá správa pravdivá a spoločensky významná, spravidla sa objaví vo viacerých renomovaných médiách.
Odporúča sa:
- vyhľadať rovnakú informáciu v ďalších redakčne spracovaných médiách
- porovnať formulácie a kontext
- všímať si rozdiel medzi správou a názorovým komentárom
Ak sa tvrdenie objavuje len na jednom webe alebo výlučne na sociálnych sieťach, nejde o potvrdený fakt, ale o neoverené tvrdenie.
Práca s pôvodnými zdrojmi
Mnohé články sa odvolávajú na výskumy, štatistiky alebo oficiálne dokumenty. V takých prípadoch je dôležité:
- overiť, či zdroj skutočne existuj
- skontrolovať dátum zverejnenia
- posúdiť, či citácia nie je vytrhnutá z kontextu
Častou chybou býva zámennosť pojmov – predbežná štúdia, názor odborníka alebo hypotéza nie sú to isté ako overený vedecký záver.
Overovanie fotografií a videí
Obrazový obsah má silný presvedčovací účinok, no zároveň býva často zneužívaný.
- Fotografie môžu pochádzať z iného miesta alebo času.
- Videozáznamy môžu byť zostrihané tak, aby skresľovali realitu.
- Starý materiál môže byť prezentovaný ako aktuálny.
Reverzné vyhľadávanie obrázkov a porovnávanie vizuálnych detailov patrí medzi bežne odporúčané nástroje mediálnej gramotnosti. Aj v tomto prípade platí: obraz sám o sebe nie je dôkazom bez kontextu.
Čo je realistické očakávať
Je dôležité zdôrazniť jednu zásadnú vec:
žiadna metóda nefunguje na 100 % a ani odborníci sa nevyhnú omylom. Cieľom nie je absolútna istota, ale zníženie rizika dezinformácií a zodpovednejšie narábanie s informáciami.
Orientácia v informačnom priestore si vyžaduje čas, pozornosť a ochotu pochybovať – nie cynicky, ale racionálne. Overovanie zdrojov, porovnávanie informácií a práca s kontextom patria medzi základné nástroje, ktoré sú dlhodobo odporúčané odborníkmi na médiá, vzdelávanie aj psychológiu.
