Vôňa dúl je nezameniteľná – jemne sladká, svieža a pritom výrazná, no stále príjemná a lahodná. Toto ovocie dokáže prevoňať nielen kuchyňu, ale aj celý byt, a to úplne prirodzene, bez chemických osviežovačov vzduchu. Strom, na ktorom duly rastú, nie je len úžitkový, ale aj esteticky pôsobivý – v záhrade sa stane krásnym zeleným „slnečníkom“ počas horúcich letných dní.
Duly – ovocie, ktoré sa surové neje, ale má desiatky využití
Hoci čerstvé duly nie sú vhodné na priamu konzumáciu – majú trpkú chuť a nie sú dobre stráviteľné – ich spracovaním vznikajú doslova gurmánske poklady. Obsahujú vysoké množstvo pektínu, vďaka čomu z nich bez pridania želírovacieho cukru pripravíte želé s nádhernou farbou, vôňou a ideálnou konzistenciou.
Zaujímavosťou je, že duly fungujú aj ako prírodné osviežovače vzduchu – ak ich položíte na stôl, do kúpeľne alebo do skrine medzi bielizeň, ich intenzívna vôňa sa bude uvoľňovať celé týždne. Práve pre ich silnú arómu ich však neskladujte spolu s iným ovocím, pokiaľ nechcete, aby „napáchlo“ rovnakou vôňou. Na skladovanie im vyhovuje suché a chladnejšie miesto. Po zbere ešte približne dva mesiace „dozrievajú“ a počas tohto obdobia sa ich chuť aj vôňa naplno rozvinú.
Strom s históriou staršou než my sami
Dulovnik obyčajný má pôvod v Ázii a jeho história siaha tisíce rokov pred náš letopočet. Už v staroveku sa dostal do Európy, kde sa pestuje dodnes. Tento strom má jemne zvlnený rast, veľké šedozelené listy s jemným plstnatým povrchom a širokú korunu, ktorá v lete poskytuje príjemný tieň. Kvety sú veľké až 5 cm, biele alebo svetloružové a objavujú sa koncom mája až začiatkom júna, teda v čase, keď už nehrozia jarné mrazy. Plody dozrievajú od septembra do októbra.
Ako pestovať dulovník
Dulovník možno pestovať podobne ako iné ovocné stromy – ako polokmeň so šírkou koruny okolo 3 metrov, vysokokmeň so šírkou až 6 metrov, ale aj ako menší krík. Ak chcete vytvarovať peknú korunu, prvé tri roky po výsadbe je dôležité urobiť výchovný rez – v zime skráťte ročné výhonky približne na polovicu. Neskôr stačí odstraňovať suché či poškodené vetvy a podľa potreby preriediť korunu.
Tento strom má rád teplé, slnečné a chránené stanovištia, podobne ako marhule či broskyne. Pôdu si nevyberá, no najlepšie mu prospieva ľahká, humusom bohatá, mierne kyslá až neutrálna zemina. Neznáša vápenaté pôdy. Pri výsadbe je dobré pridať do jamy kompost a mulčovať priestor pod stromom, čím si udržíte vlhkosť a ochránite korene pred mrazom.
Prvú úrodu môžete očakávať najskôr tri roky po vysadení. Dulovník rastie pomaly, no pri dobrej starostlivosti sa môže dožiť aj viac ako sto rokov.
Dulové dobroty – od želé po omáčku k divine
Najznámejším produktom z dúl je voňavé želé. Hodí sa k syrom, divine, pečenej hydine, ale aj na jednohubky či koláče. Duly môžete spracovať aj na kompót, marmeládu alebo omáčku k mäsu.
Plody sa varom či pečením aspoň hodinu zmenia na jemnú, voňavú hmotu s peknou farbou. Obsahujú veľa minerálov a pektínu, ktorý sa teplom nezničí. Zaujímavé je, že na spracovanie sú vhodné aj plody, ktoré už prešli mrazom – vtedy bývajú jemnejšie a sladšie.
Recept na domáci dulový rôsol
1 kg dúl dôkladne utrite (odstráňte jemné chĺpky), ale nelúpte.
Nakrájajte na plátky a dajte do hrnca s 1 litrom vody a šťavou z polovice citróna.
Na miernom ohni varte aspoň 30 minút, kým nezmäknú.
Preceďte cez husté sito alebo plátno.
Na každý liter šťavy pridajte 300 – 500 g cukru (podľa chuti) a varte na miernom ohni, kým nezačne hustnúť a získať červenkastý odtieň.
Hustotu overíte kvapkou na tanieriku – ak po vychladnutí drží tvar, rôsol je hotový.
Nalejte do čistých pohárov alebo foriem.
Tip: Zvyšnú hmotu po scedení môžete osladiť a usušiť v tenkých vrstvách – získate prírodné ovocné „rolky“.
Duly aj pre krásnu pokožku
Semienka dúl sa pri varení odstraňujú, no rozhodne ich nevyhadzujte. Obsahujú slizové látky, ktoré majú upokojujúci účinok na podráždenú pokožku. Stačí ich rozdrviť, nechať niekoľko hodín vylúhovať vo vode a touto tekutinou oplachovať suchú, popraskanú alebo popálenú kožu.
Pozor, dulovník nie je kdoulovec
Dulovník obyčajný si netreba mýliť s kdoulovcom japonským (Chaenomeles japonica) – ten je nižší, má tŕnisté konáre a menšie plody prirastené priamo na vetvách. Kvety sú žiarivo karmínové a ker dorastá do výšky približne dvoch metrov. Plody sú jedlé a dajú sa spracovať na želé či zaváraninu, no vôňa pravých dúl im chýba.
