Túžite po krásnej pestovanej záhrade so sýtozeleným trávnikom, malebnými chodníčkami, kvitnúcimi záhonmi či okrasnými drevinami a kríkmi? Riešenie je pomerne jednoduché, avšak pracné. Musíte si takúto záhradu krok po kroku vybudovať. Inšpirujte sa.
Po dokončení novostavby je najvyšší čas pustiť sa do záhrady či predzáhradky. Máte dve možnosti. Buď si prizvete na pomoc odborníkov – záhradných architektov, dizajnérov a skúsených záhradníkov, alebo si všetko navrhnete a zrealizujete sami. Každá možnosť má svoje plusy aj mínusy.
Ako vzniká záhrada
Ak si prizvete odborníka, počítajte s vyššou vstupnou investíciou (obhliadka, návrh, projekt, realizácia), ktorá sa však vráti v podobe efektnej kompozície. Odborníci najlepšie vedia posúdiť stav pozemku, skutočnosť, či ponechať alebo zlikvidovať pôvodné dreviny, navrhnú nevyhnutné stavebné úpravy a stavby – altány, záhradné domčeky, umiestnenie voliér pre zvieratá, prípadne automatickú závlahu, odporučia vhodné sadovnícke prvky – rastliny a ich kultivary s prihliadnutím na charakteristiky daného pozemku a lokality. Ak by ste to vyskúšali svojpomocne, zrejme sa nad tým budete zamýšľať hodiny a optimálne riešenie nájsť nemusíte. Samozrejme, nie každá firma zanechá za sebou perfektné dielo. Mnohým chýba vyšší stupeň kreativity, záhrady skĺznu do univerzálnejších podôb a riešení, nájsť niečo odlišnejšie a odvážnejšie je v našich končinách zložité. Preto je dobré spoľahnúť sa napríklad na kvalitné referencie.
Nevyhnutné je oboznámiť odborníka hneď pri jeho prvej návšteve s vašimi predstavami a požiadavkami (vrátane požiadaviek celej rodiny). Na základe toho záhradný architekt pripraví projekt či 3D vizualizácie, z ktorých si môžete vybrať najlepší variant. Potom príde na rad približný finančný rozpočet vybranej alternatívy a po jeho odsúhlasení sa môže začať s prácami. Obvykle ešte aj po realizácii diela poskytuje záhradnícka firma istý čas danej záhrade servis. Obľúbené je zakladať záhrady na kľúč, aj keď ide o najdrahší variant. Ďalšou, lacnejšou možnosťou je, že si necháte poradiť od odborníka, ako správne postupovať pri zakladaní záhrady, a všetko si zrealizujete svojpomocne, prípadne si môžete prizvať záhradníka na niektoré špecifické práce.
Chce to plán Bez plánu sa pri zakladaní záhrady nezaobídete. Najskôr si odmerajte pozemok a zakreslite ho ceruzkou vo vhodnej mierke na papier (ideálne 1 : 100, pre malé záhrady 1 : 50). Nezabudnite na inžinierske siete (voda, plyn, elektrina, kanalizácia) pretínajúce pozemok, na hranice pozemku, vchody a východy, vjazdy do domu, takisto si poznačte svetové strany, smer prevládajúcich vetrov, smer dopadania slnečných lúčov počas dňa, kvalitu pôdy (kde je najviac vlhká a kde, naopak, skôr suchšia, prípadne zmerajte jej pH). Až potom prídu na rad nápady.
Hranice záhrady Ako ohraničiť záhradu? Možností je niekoľko – drevené, betónové, pletivové, kovové a živé ploty. Tie posledné zabránia neželaným pohľadom, ochránia pred hlukom, vetrom, prachom a zútulnia priestor. Väčšie plochy a vidiecke záhrady sú vhodné na založenie voľne rastúceho (nestrihaného) živého plota, naopak, v mestských záhradách a predzáhradkách je lepšie zvoliť tvarovaný živý plot. Pri plánovaní členenia záhrady je dôležité aj to, či bude rozdelená na okrasnú a úžitkovú časť. Úžitková časť by mala byť vždy situovaná za domom (nikdy nie v predzáhradke) a mala by byť od okrasnej časti viditeľne oddelená.
Záhradné chodníky a spevnené plochy Okrem oplotenia a zabudovaných závlah či rozvodov vody a elektriny (pre svietidlá, fontány, jazierka) by mala mať každá záhrada na začiatku vybudované schody (ak sa nachádza na svahu), chodníky a ostatné spevnené plochy (terasy a podobne). Musia byť estetické a funkčné, čiže schodné a bezpečné za každého počasia. Šírka hlavných chodníkov by nemala byť menšia ako 1,2 až 1,5 m, aby mohli prejsť vedľa seba, respektíve oproti sebe, dve dospelé osoby. Vedľajšie chodníky môžu mať šírku 0,5 až 1 m. Vyvarujte sa kombinovaniu množstva odlišných materiálov (chodníky z betónu, prírodného kameňa, dreva a podobne). Prístupové chodníky k domu by mali byť čo najkratšie a skôr širšie, ale napríklad chodník vedúci k altánu v rohu záhrady či k jazierku môže byť dlhší a užší. Chodníky by mali byť na jednej úrovni s okolitými plochami, nemali by príliš vytŕčať nad okolitý terén. Môžu mierne klesať aj stúpať, ale pri väčších prevýšeniach je dobré doplniť ich o schodíky. Pri stavbe spevnených plôch nezabúdajte na odvodňovacie systémy a obrubníky.
Dlažobné prvky sa ukladajú buď lacnejším suchým spôsobom – do piesku, alebo drahším mokrým spôsobom – na cementovú maltu. Nevyhnutné je tieto plochy správne vyspádovať, aby sa zabezpečil rýchly odtok vody. V súčasnosti sa na stavbu spevnených plôch a chodníkov využívajú betónové prefabrikáty (vynikajú tvarovou aj farebnou variabilitou), betón a pálené dlažobné tehly (môžu sa dopĺňať s lícovými tehlami na fasáde). Využíva sa aj prírodný kameň, drevo, dokonca v poslednom čase aj kovové platne (záhrady v high-tech štýle). Veľmi efektné sú záhradné spevnené plochy z tvrdého a odolného dreva (malo by byť aj impregnované) – buk, dub, agát, smrekovec. Kombinovať možno aj viac druhov. Drahšou, ale pohľadovo atraktívnejšou alternatívou je chodník z tropického dreva. Podobne ako drevo vyzerá v záhrade zaujímavo aj štrk. Možno si vybrať z rôznych veľkostí a farebných odtieňov (svetlejší, tmavší). Ak položíte vrstvu štrku na nepriepustnú membránu, bude chodník prakticky bezúdržbový – nebude z neho vyrastať burina.
Zelené koberce Ak sa rozhodnete pre okrasný typ záhrady, nezabudnite na trávnik. Dobre sa mu darí na slnečnom mieste, prípadne aj v polotieni, úplný tieň nie je veľmi vhodný (osvedčenou náhradou sú v takomto prípade niektoré pôdopokryvné trvalky a dreviny). Harmonickým dojmom pôsobí prísne geometrická trávnatá plocha, lemovaná kvetinovými záhonmi a výsadbami krov. Tvary ako obdĺžnik či elipsa pôsobia dynamickejšie, pretože vďaka jednej kratšej osi niekam smerujú. Uvoľnene pôsobí na pozorovateľa pôdorys, ktorý nezodpovedá žiadnemu konkrétnemu geometrickému tvaru. Jemné oblúkovité línie vyvolávajú pokoj a sú vhodné do vidieckej záhrady.
Kostra kompozície – dreviny Kostrou každej okrasnej záhrady sú dreviny. Ich počet závisí od veľkosti daného pozemku. V bežnej záhrade (asi 500 m2) sa odporúča vysadiť maximálne jeden väčší strom (napríklad okrasnú jabloň) a niekoľko opadavých krov. Ak strom umiestnite uprostred záhrady, rozdelí priestor, ak ho vysadíte dozadu, vytvorí atraktívnu kulisu. Viac stromov sa uplatní len vo väčších záhradách (nad 700 m2). Do menšej záhrady a predzáhradky sú vo všeobecnosti vhodnejšie pomaly a kompaktnejšie rastúce dreviny. Do malej záhrady vysádzajte menej druhov kvitnúcich opadavých krov (ktoré kvitnú čo najdlhšie a podľa možnosti nie v rovnakom čase). Vyššie druhy krov (2 m a viac) vyniknú pri plotoch, v skupinách, prípadne ako solitéry v trávnatých plochách. Kry by mali byť od seba vzdialené aspoň 1,5 m. Nie je dobré kombinovať vždyzelené listnaté dreviny s opadavými, naopak, kombinácie ihličnanov a vždyzelených listnáčov sú vhodné.
Pestrofarebné záhony Kvetinové záhony zakladajte pozdĺž hraníc pozemku, pred kulisou z vyšších drevín alebo pred živými plotmi. Treba však dať pozor, pretože dlhé záhony pôsobia fádne. Tvar kvetinového záhonu by mal byť ovplyvnený celkovým štýlom, ktorý v záhrade prevláda, pričom prísne geometrické záhony sa hodia skôr do formálnych a moderných mestských záhrad, nepravidelné kvetinové záhony zasa pôsobia elegantne a vyniknú na vidieku a takisto v prírodne koncipovanej záhrade (tu môže záhon prerastať do okolia, teda nemusí mať žiadne prísne strážené hranice). Veľkosť kvetinového záhonu môže byť rôzna, v zásade platí: čím väčšia záhrada, tým väčší by mal byť aj záhon. Najmenšia šírka kvetinového záhonu by mala byť 1,5 m. Záhony určené na pestovanie kvetín je najvhodnejšie zakladať na slnečnom mieste alebo v polotieni. Na záhon vysádzajte aspoň 3 rastliny z jedného druhu.
Kúsok horskej prírody Obľúbenou súčasťou mnohých záhrad sú skalky. Možno ich založiť v akejkoľvek záhrade, dokonca aj v predzáhradke. Prirodzenejšie pôsobí skalka na väčšom pozemku. Vhodnejšie na vybudovanie skaliek sú svahy a zvlnený terén, problematickejšia je rovina (terén treba upraviť navážkou špeciálnej kamenistej zeminy, prípadne modeláciou využitím zeminy z vyhĺbeného jazierka). Pretože skalničky majú rady svetlo, prúdiaci vzduch a dostatočnú vlhkosť pôdy, miesto pre skalku by nemalo byť zatienené budovou či mohutným stromom. Najvhodnejší je východný alebo severný svah; na západnom alebo južnom svahu sú skalničky príliš vystavené priamym slnečným lúčom a rýchlo vysychajú. Krátkodobé zatienenie skalničkám neprekáža, tieň však škodí, preto skalku nikdy nezakladajte pod stromami. Skalky by mali mať nepravidelné tvary, ide totiž o imitáciu horského terénu, a mali by sa skladať z jedného druhu kameňa rôznych veľkostí (od veľkých s priemerom do 1 m až po drobnú kamennú drvinu). Na skalku môže nadväzovať vresovisko na slnečnom mieste. Jeho súčasťou môžu byť okrem vresov, vresovcov aj ihličnany, okrasné trávy a niektoré zakrpatené vždyzelené listnáče.
Blahodarná voda Každá záhrada získa nový rozmer, ak je v nej zakomponovaný nejaký vodný prvok, napríklad bublajúci mlynský kameň (na vidieku) či prepadajúca voda (v meste). Vodný prvok by mal byť umiestnený na viditeľnom, reprezentatívnom, bezpečnom a praktickom mieste (prístupné a chránené pred vetrom). Potoky a vodné kaskády vyniknú tam, kde najčastejšie smerujú vaše pohľady, prípadne tam, kadiaľ sa najčastejšie pohybujete a kde relaxujete. Vhodným miestom na založenie umelého vodného potoka je svahovitý terén. Umelý vodopád vynikne vo väčšej skalke, prípadne na reprezentatívnejšom mieste záhrady. Môžete si vybudovať aj väčšie či menšie jazierko umiestnené na ktoromkoľvek mieste v záhrade, okrem skalnatých a nerovných terénov. Vhodná je východná, juhovýchodná a severná strana. Na jazierko by nemal dopadať tieň domu, takisto sa neodporúča umiestniť ho do najnižšie položených častí záhrady, do takzvanej jamy. Na založenie vodnej plochy v záhrade je najvhodnejšie slnečné stanovisko – vytvára ideálne podmienky na pestovanie lekien. Časť dňa by však jazierko malo byť v tieni, aby sa v zohrievajúcej vode nemnožili riasy (tieň možno docieliť vysadením vyšších stromov na juhovýchodnej a juhozápadnej strane jazierka vo vzdialenosti aspoň 5 m).
Pozrite si fotogalériu k článku TU
