Predstavme si alternatívnu históriu, v ktorej sa nikdy nepísal rok 1993. Žiadne rozdelenie, žiadne nové hranice, iba spoločný štát Čechov a Slovákov – Československo. Umelá inteligencia sa pokúsila zanalyzovať, ako by vyzerala súčasnosť, keby federácia prežila až do dnešných dní. Výsledky sú nielen zaujímavé, ale aj prekvapivo optimistické.
Silnejší štát s väčším vplyvom
Podľa simulácie by malo dnešné Československo približne 16 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom by naďalej zostala Praha, no Bratislava by sa z pozície „mladšieho súrodenca“ premenila na silné centrum slovenskej časti federácie – a jej politický, ekonomický aj kultúrny vplyv by bol omnoho výraznejší.
Politický systém by sa vyvíjal podobne ako dnes v Česku a na Slovensku, no spoločný štát by mal v Európskej únii aj na globálnej scéne oveľa väčšiu váhu. V porovnaní s menšími štátmi by bol hlas 16-miliónovej krajiny podstatne silnejší, čo by sa prejavilo aj pri rokovaniach o európskych fondoch či medzinárodných zmluvách.
Ekonomika bez hraníc a vyššia životná úroveň
Jedna spoločná ekonomika by odstránila množstvo bariér. Firmy by nemuseli riešiť rozdielne zákony, clá ani duplicitné administratívy. Českí výrobcovia by mali jednoduchší prístup k slovenskému trhu a naopak.
Simulácia dokonca naznačuje, že priemerná kúpna sila obyvateľov by bola o niečo vyššia ako dnes. Prispela by k tomu užšia spolupráca priemyslu, väčšie investície a jednotný trh, ktorý by poskytoval stabilitu a atraktivitu pre zahraničných investorov.
Priemyselné centrá Ostrava a Košice by tvorili silný „oceľový tandem“ strednej Európy. Automobilky v Mladej Boleslavi a Trnave by zásobovali jeden veľký spoločný trh, čo by im umožnilo lepšie konkurovať zahraničným gigantom. Poľnohospodárstvo by stálo na českých obilniciach a slovenských vinohradoch či ovocných sadoch – ideálna kombinácia tradícií oboch krajín.
Mena by zostala spoločná – koruna. To by ľuďom aj firmám ušetrilo množstvo komplikácií s menovými kurzami či platbami. Krízy by síce prichádzali rovnako ako v skutočnosti, ale riešili by sa spoločne a s väčšou ekonomickou silou. Zaujímavým detailom je, že podľa výpočtov by pandémia z roku 2020 zasiahla spoločnú ekonomiku miernejšie než v realite.
Národná identita a každodenný život
Federácia by znamenala aj intenzívnejšie miešanie národných identít. Čeština a slovenčina by zostali rovnocenné jazyky a v školách by sa rovnako učili oba. V televízii a rozhlase by bežne zaznievali relácie v „tom druhom jazyku“, rovnako ako tomu bolo v 80. rokoch.
Kultúrne a regionálne tradície by sa vzájomne prelínali – české zvyky by sa prirodzene dostávali na Slovensko a naopak. To by mohlo prispieť k silnejšiemu pocitu spoločnej hrdosti.
Šport ako obrovská výhoda
Športové úspechy by písali úplne iný príbeh. V hokeji by sa v jednom tíme stretli hviezdy ako David Pastrňák či Tomáš Tatar. Futbalová reprezentácia by mala väčšiu šancu pravidelne sa kvalifikovať na majstrovstvá sveta a letné olympiády by prinášali viac medailí, čo by posilňovalo národnú hrdosť.
Politika na princípe kompromisov
Politická scéna by musela fungovať na dohode medzi českými a slovenskými stranami. Vlády by sa skladali z koalícií, ktoré by museli hľadať kompromisy, čo by síce spomaľovalo rozhodovanie, ale zároveň by to chránilo pred jednostrannými riešeniami.
Bratislava by mala svoje silné ministerstvo pre slovenské záležitosti, podobne ako je tomu v iných federáciách (napríklad vo Švajčiarsku či Belgicku). To by zabezpečilo, že potreby oboch častí krajiny by sa riešili rovnocenne.
Kultúra a umenie
Hudba, film aj divadlo by mali väčšie publikum. Festivaly ako Karlove Vary a Pohoda by sa navzájom podporovali a lákali ešte viac zahraničných návštevníkov. Slovenský hip-hop by sa rýchlejšie dostal do českých rádií a české divadlá by častejšie hosťovali v Bratislave.
Potenciálne problémy
Ani spoločné Československo by nebolo bez problémov. Rozdiely medzi bohatšími českými regiónmi a chudobnejšími oblasťami Slovenska by pretrvávali a mohli by vyvolávať napätie či diskusie o prerozdeľovaní peňazí.
AI pripúšťa, že by existovalo riziko politických kríz, kedy by časť obyvateľov požadovala väčšiu autonómiu. No k úplnému rozpadu by podľa simulácie nedošlo – predovšetkým vďaka ekonomickým výhodám a kultúrnej blízkosti.
Odborný pohľad a zaujímavý výsledok
Historiografia aj ekonómia potvrdzujú, že väčšie federácie zvyčajne dosahujú silnejšie postavenie na svetovej scéne. Na druhej strane však vyžadujú komplikovanejšiu správu a väčšiu mieru kompromisov. Československo by malo výhodu v geografickej blízkosti a jazykovej príbuznosti, no dlhodobé spolužitie by si určite vyžadovalo trpezlivosť.
Najzaujímavejším zistením je, že podľa simulácie by Československo dnes patrilo medzi dvadsiatku najbohatších krajín sveta.
