Na mape pôsobí Thwaitesov ľadovec ako nenápadná biela škvrna na pobreží Antarktídy. V skutočnosti však ide o kolos, ktorý má vplyv na stabilitu celej planéty. Vedci sa snažia varovať, že ak by sa tento masív úplne roztopil, dôsledky by boli dramatické – a zasiahli by aj Európu.
Tichý obor, ktorý drží hladinu morí na uzde
Na Thwaites nechodievajú zástupy turistov s fotoaparátmi. Nemá povesť svetového divu ako Niagarské vodopády ani romantickú auru polárnej žiary. Napriek tomu by si zaslúžil viac pozornosti než väčšina prírodných krás. Tento obrovský ľadový masív, rozprestierajúci sa v západnej časti Antarktídy, je totiž zodpovedný za približne 8 % celkového rastu hladiny svetových oceánov.
Právom si vyslúžil nelichotivú prezývku – „ľadovec súdneho dňa“. Nie preto, že by to znelo dramaticky, ale preto, že jeho úplná strata by mohla spustiť reťazovú reakciu ďalších roztápaní, ktorá by doslova prekreslila svetové mapy.
Gigant, ktorý sa topí čoraz rýchlejšie
Thwaites má miestami hrúbku až dva kilometre a rozprestiera sa do šírky viac ako 120 kilometrov. Britský antarktický výskumný ústav upozorňuje, že za posledných 30 rokov sa množstvo ľadu, ktoré každoročne steká do mora, strojnásobilo – a tempo tavenia stále rastie.
Pre porovnanie: priemerný ročný nárast hladiny morí je približne 4,6 milimetra. Ak by sa však Thwaites zrútil a úplne roztopil, hladina oceánov by sa mohla zdvihnúť až o 65 centimetrov. Možno sa to nezdá veľa, no aj niekoľko desiatok centimetrov vody navyše by stačilo na to, aby milióny ľudí prišli o svoje domovy.
Ktoré krajiny zmiznú pod vodou?
Najviac ohrozené sú nížinné oblasti, ktoré už dnes s morom zápasia. Holandsko existuje iba vďaka sofistikovanému systému hrádzí a čerpacích staníc. Ak by sa hladina zdvihla o viac ako jeden meter, ani tie by nestačili.
V ešte väčšom ohrození je Bangladéš, kde by podľa odhadov mohlo až 30 miliónov ľudí stratiť svoje obydlia. A čo ostrovné štáty ako Maledivy, Tuvalu, Kiribati či Marshallove ostrovy? Tie by takmer úplne zmizli pod hladinou. Nebezpečenstvo by však číhalo aj na pobrežné oblasti Spojených štátov, Británie či Stredomoria. Investovať do hotelov, prístavov alebo pobrežných rezidencií v týchto lokalitách by bolo čoraz väčším rizikom.
Jeden ľadovec nestačí – spustí sa dominový efekt
Samotný Thwaites by možno nebol úplnou katastrofou, no jeho kolaps by uvoľnil cestu ďalším ľadovcom, ktoré momentálne drží na mieste. Vedci vysvetľujú, že ide o akýsi „zámok“ pre iné ľadové polia. Ak by sa tento zámok odomkol, topenie susedných masívov by sa dramaticky zrýchlilo.
A to nie je scenár z katastrofického filmu – deje sa to už dnes, hoci pomaly a bez výbuchov. Následky však budú pretrvávať stáročia.
Európa a jej nové pobrežie
Pobrežie Talianska, Francúzska, Španielska či Chorvátska by sa zmenilo. Mnohé prístavy by skončili pod vodou, Benátky, Hamburg, Rotterdam či Londýn by prišli o celé mestské časti. Univerzity aj NASA už dnes zverejňujú mapy úbytku pevniny – a tie ukazujú, že ide o nezvratný proces.
Raz sa môže stať, že ľudia navštívia miesto, kde kedysi stál ich rodný dom, a nájdu tam len nekonečnú morskú hladinu.
A čo Česko a Slovensko?
Dobrou správou je, že naša oblasť by priamo zaplavená nebola – nadmorská výška a vzdialenosť od oceánov nás chránia. Zlou správou však je, že dôsledky by sme pocítili veľmi výrazne.
- Masová migrácia z európskych pobrežných oblastí by zvýšila tlak na naše sociálne systémy, bývanie a pracovný trh.
- Ceny potravín a energií by stúpli kvôli narušeniu globálnej dopravy a poľnohospodárstva.
- Podnebie by sa zmenilo – suchá by sa striedali s extrémnymi prívalovými dažďami, čo by zasiahlo poľnohospodárov aj bežných ľudí.
Takže hoci by sa naše mestá neocitli pod vodou, zmeny by sa dotkli každého.
Dá sa ešte niečo urobiť?
Otázka, ktorú si kladú politici aj vedci, je jasná: Dá sa to zastaviť? Úplné roztopenie Thwaitesu technicky zabrániť nedokážeme, no môžeme spomaliť tempo klimatických zmien. Kľúčom je globálna spolupráca a zníženie emisií, no najväčší priemyselní znečisťovatelia musia konať.
Kým sa však svet dohodne, ľadovec na opačnom konci planéty potichu, no neúprosne mizne. A s ním aj čas, ktorý máme na prípravu.
