Anafylaktický šok je situácia, ktorú by nechcel zažiť nikto z nás. Napriek tomu sa môže prihodiť kedykoľvek a kdekoľvek – pri jedle, po uštipnutí hmyzom či po užití lieku. Ak viete, čo v takom okamihu robiť, môžete niekomu doslova zachrániť život.
Čo je to vlastne šok?
Vo všeobecnosti označujeme šokom stav, keď organizmus nedostáva dostatok kyslíka a živín, čo môže viesť až k zlyhaniu životne dôležitých funkcií. Postihnutý býva veľmi bledý, často sa objaví studený pot a silná slabosť. Môže dôjsť k opakovanému vracaniu pri pokuse napiť sa, a niekedy je takmer nemožné zmerať tlak alebo nahmatať pulz. Takýto stav sa objavuje napríklad pri masívnej strate krvi.
Anafylaktický šok však patrí medzi špecifickú a mimoriadne závažnú formu šoku – ide o najťažšiu formu alergickej reakcie. Táto reakcia prichádza veľmi rýchlo, niekedy už v priebehu niekoľkých minút po kontakte s alergénom. Objavujú sa príznaky ako vyrážka, opuch tváre alebo jazyka, upchatý nos, kašeľ, ťažkosti s dýchaním, nevoľnosť, zvracanie, ba dokonca kŕče. Práve preto je dôležité nestrácať čas a okamžite konať.
Najčastejšie príčiny anafylaktického šoku
Spúšťače sa líšia od človeka k človeku a často nemôžeme vopred vedieť, čo konkrétne vyvolá reakciu. Existujú však najčastejšie rizikové faktory:
- Hmyz – včely, osy, sršne, ale aj niektoré druhy mravcov môžu svojim bodnutím vyvolať prudkú alergickú reakciu.
- Jedlo – rizikovými potravinami sú predovšetkým orechy, morské plody, niektoré druhy ovocia alebo dokonca potraviny s obsahom skrytých alergénov.
- Lieky – typicky antibiotiká či iné liečivá, na ktoré môže byť človek precitlivený.
Najviac rizikové obdobie je jar a leto, keď sme častejšie v prírode a kontakt s hmyzom je prakticky nevyhnutný.
6 krokov prvej pomoci pri anafylaktickom šoku
Ak sa ocitnete pri človeku s anafylaktickým šokom, rozhodujú doslova sekundy. Tu je postup, ktorý by ste si mali zapamätať:
- Zachovajte pokoj – panika ničomu nepomôže. Len rozvážne a rýchle konanie dáva postihnutému šancu prežiť. Zhlboka sa nadýchnite a sústreďte sa.
- Privolajte záchrannú službu (155) – nikdy sa nesnažte odviezť pacienta sami, ak to nie je nevyhnutné. Stav sa môže prudko zhoršiť počas cesty.
- Uložte postihnutého do protišokovej polohy – ideálne je položiť ho na chrbát. Ak mu táto poloha nevyhovuje, nechajte ho zaujať takú, v ktorej sa mu dýcha čo najlepšie.
- Kontrolujte dýchacie cesty – sledujte, či dýcha, či nie sú dýchacie cesty upchaté. Ak prestane dýchať alebo nemá pulz, začnite s resuscitáciou. Zároveň kontrolujte vedomie.
- Použite EpiPen – veľa alergikov nosí pri sebe adrenalínové pero. Skontrolujte, či ho postihnutý nemá vo vrecku alebo taške. Ak áno, čo najrýchlejšie ho aplikujte do svalu na vonkajšej strane stehna.
- Nepodávajte jedlo ani nápoje – pri šoku by to mohlo spôsobiť dusenie alebo zhoršenie stavu.
Ako sa dá anafylaktickému šoku predísť?
Úplne jednoduchá prevencia neexistuje, ale najlepšou ochranou je vyhýbanie sa známym alergénom. To znamená dôkladne čítať etikety na potravinách, byť opatrný pri užívaní liekov a pri pohybe v prírode chrániť sa pred bodnutím hmyzom.
Ak viete o svojej alergii, vždy informujte blízkych či kolegov. V prípade krízy budú vedieť, čo robiť. A čo je ešte dôležitejšie – majte pri sebe adrenalínové pero. Práve ono môže rozhodnúť medzi životom a smrťou.
Pamätajte: anafylaktický šok prichádza rýchlo a nečakane. Každá minúta sa počíta, preto je znalosť správneho postupu kľúčová.
