Dovolenka pri Jadrane je pre Slovákov a Čechov už desaťročia takmer neodmysliteľnou klasikou. Mnohí z nás vyrastali s tým, že leto = more v Chorvátsku. Nie je to ďaleko, autom sme tam relatívne rýchlo, jazyková bariéra je minimálna a čo je najdôležitejšie – pláže, čisté more a slnko pôsobia ako dokonalý relax.
Napriek tomu však platí, že sympatie nie sú vždy obojstranné. Mnohí miestni sa netaja tým, že slovenskí a českí dovolenkári im niekedy lezú na nervy. Prečo? Dôvodom je zopár návykov, ktoré sa rokmi stali takmer legendárne – a nie vždy v pozitívnom zmysle.
Pre pobavenie: Existuje vtipné video, ktoré celú situáciu vystihuje tak presne, až sa v ňom možno spoznáte. Pozrieť si ho môžete tu na YouTube.
Niektoré z týchto zvykov majú korene ešte v 90. rokoch, keď bola dovolenka pri mori drahým luxusom. Iné sú jednoducho prejavom „našej“ povahy, ktorá v zahraničí pôsobí trochu inak než doma. A tak niet divu, že práve tieto štyri zlozvyky sú často tŕňom v oku miestnych.
1. Kufor plný paštét a piva
Pamätáte si ešte časy, keď sa na dovolenku k Jadranu bral celý arzenál konzerv, cestovín, paštét, instantných polievok a, samozrejme, kartón piva? V 90. rokoch to nebolo nič nezvyčajné – dovolenka stála veľa, reštaurácie si mohli dovoliť len tí solventnejší a každý sa snažil ušetriť.
Lenže dnes už doba pokročila. Turisti sú ochotní zaplatiť za dobrú večeru, posedieť pri kaviarni na nábreží či ochutnať miestne víno. Ale zdraženie cien po zavedení eura mnohých opäť vrátilo k starému zvyku. Kufre áut sú preplnené salámami, konzervami a českým či slovenským pivom v plechovkách.
Chorváti to vnímajú ako urážku. Rozumejú, že každý chce ušetriť, no ak turisti počas pobytu nezakúpia ani len čerstvé pečivo v pekárni, pôsobí to, akoby si prišli užívať more, ale miestnej ekonomike nepriniesli ani cent.
2. Ručníková invázia na plážach
Kto skoro ráno príde k moru, ten má „rezervované“. Turisti – veľmi často práve Slováci a Česi – si už o piatej ráno uložia na lehátka a kamene ručníky či karimatky. Potom sa spokojne vrátia spať, zatiaľ čo ostatní návštevníci pláže o pár hodín neskôr márne hľadajú voľné miesto.
Internet je plný videí, ktoré tento fenomén zosmiešňujú, ale miestnym to smiešne nepripadá – vnímajú to ako prejav bezohľadnosti a nároku, že pláž patrí len tým, čo tam „hodili uterák“. Takéto správanie vyvoláva konflikty a kazí atmosféru, ktorá by mala byť o pokoji a relaxe.
3. Večné sťažnosti na ceny
„To je zlodejina! Doma by som za toľko nikdy nezaplatil!“ – podobné komentáre sa nesú obchodmi a kaviarňami pri mori pomerne často. Zmrzlina za tri eurá, pivo za šesť? Slovenským a českým dovolenkárom to príde prehnané.
Miestni podnikatelia takéto poznámky nepočúvajú radi. Nikto netvrdí, že ceny sú nízke, ale verejné sťažnosti a porovnávanie s domácimi pomermi vytvára dojem, že naši turisti sú večne nespokojní. Keď sa k tomu pridajú poznámky o počasí, hlučných cikádach či parkovaní, Chorváti si jednoducho povedia: „Týmto ľuďom sa nezavďačíme.“
4. Hlasné večierky a slovenčina všade navôkol
Grilovačka pri apartmáne, smiech a rozhovory do neskorých hodín k dovolenkám patria. Problém je, keď to prerastie do hlučných večierkov, ktoré rušia celý okolitý penzión či kemp.
Slovenčina a čeština sú v sezóne počuť na každom kroku – a často poriadne hlasno. Ak sa k tomu pridá hudba, pivo a krik detí po polnoci, pre miestnych, ktorí ráno vstávajú do práce, je to nepríjemné. Turisti síce prišli oddychovať, ale miestni tam žijú celý rok a potrebujú svoj pokoj.
Ruku na srdce
Samozrejme, nemožno hádzať všetkých do jedného vreca. Väčšina slovenských a českých dovolenkárov sa správa slušne a s rešpektom. Ale zopár hlasných či „ultrašetriacich“ turistov vie pokaziť dojem za všetkých.
Keď sa teda najbližšie vyberiete na Jadran, skúste tieto štyri zvyky odoprieť. Možno vás to nebude stáť takmer nič, no rozdiel v tom, ako vás budú miestni vnímať, môže byť obrovský. A odmena? Úprimnejší úsmev, srdečnejšie prijatie a pocit, že ste vítaným hosťom – nie len ďalším turistom s plným kufrom paštét.
