BERLÍN 24. augusta (WEBNOVINY) – Usain Bolt je najrýchlejším mužom planéty, ale svojho slávneho predchodcu Jesseho Owensa stále nedobehol. Tak znie leitmotív jedného z komentárov amerických médií v súvislosti s práve skončeným svetovým šampionátom atlétov v Berlíne. Jamajský superšprintér zabehol pred týždňom na stovke čas snov 9,58 a neskôr pridal zlato v ďalšom svetovom rekorde aj na 200 m (19,19). Svoje galapredstavenie pri Brandenburskej bráne zavŕšil zlatým vkladom v štafete na 4x 100 m, tentoraz bez rekordnej pointy. Owensovi zavesili počas OH v roku 1936 na rovnakom Olympijskom štadióne na krk až štyri zlaté medaily, ktoré z neho urobili nehynúcu legendu. Takú, akou sa Bolt jedného dňa túži stať.
„Bolt je najrýchlejší, ale to ešte neznamená, že je aj najväčší šprintér histórie. Tento titul stále patrí Owensovi,“ píše internetová stránka amerického denníka The Columbus Dispatch. Autor článku je neochvejne presvedčený o tom, že Owensov svetový rekord 10,2 z roku 1936 má vyššiu kvalitu ako súčasných 9,58 v podaní Bolta. A to nielen vzhľadom na svoj sociálny rozmer, keďže sa zrodil v čase nastupujúceho fašizmu na jeho domovskej pôde.
„Môžeme sa sporiť o tom, ako by vyzeral súboj Owensa s Boltom v súčasných podmienkach. Za čias Owensa pred vyše 70 rokmi bolo všetko iné. Tréningové metódy, kvalita povrchu na štadiónoch či celkové zabezpečenie šprintérov sa s tými dnešnými nedajú porovnávať,“ tvrdí komentátor Rob Oller. Zároveň priznáva, že Bolt by mal proti „modernému“ Owensovi s jeho vtedajšími fyzickými dispozíciami predsa len mierne navrch. Predurčovala by ho k tomu jeho mohutnejšia postava a dlhšie kroky, keďže Owens fyziognómiou pripomínal skôr súčasného Boltovho vyzývateľa Američana Gaya.
Faktom je, že Boltovo stlačenie svojho vlastného svetového maxima na 100 m o 11 stotín oproti vlaňajšku (z 9,69 na 9,58) je najmasívnejším zlepšením v ére elektronických meraní od roku 1968. Lenže aj Owens v roku 1936 výrazne – o jednu desatinu (vtedy sa ešte na stotiny nemeralo) prekonal svetový rekord Percyho Williamsa (10,3), ktorý bol začiatkom 30. rokov 20. storočia považovaný za neprekonateľný. A Owensových 10,2 vydržalo ďalších 20 rokov, čiže dlhšie ako ktorýkoľvek iný rekordný čas v histórii mužských šprintov.
Po Boltových superrekordoch v Berlíne vyvstala zákonite otázka, pokiaľ až siahajú hranice ľudských možností. Vedci z Univerzity v holandskom Tilburgu predpovedajú, že hranicou v behu na 100 m by mohol byť výkon 9,51. „Ja si myslím, že rekordné časy by sa mohli zastaviť niekde na úrovni 9,4,“ zatipoval si Bolt. Zaujímavo by možno v tejto súvislosti vyznel Owensov názor. Ten sa však už nikto nikdy nedozvie.
SITA