Už prvé dni ukázali, že zostavovanie vlády nemusí byť také jednoduché, ako niektorí čakali. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
Úvodné rokovania lídrov politických strán podľa neho ukázali prvé programové nezhody a personálne animozity. Za prvú úlohu lídra hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča, ktoré voľby z 29. februára vyhralo, preto politológ považuje zastavenie tohto negatívneho trendu v rokovaniach.
„Rovnako sa po pár dňoch ustupuje od spoločného postupu predstaviteľov zúčastnených strán neinformovať v prvotnej fáze o rozdelení rezortov a o osobách, ktoré by ich mali obsadiť. To môže celé rokovania skomplikovať, pretože možné trhliny v dôvere medzi perspektívnymi partnermi takýto postup ešte viac naštrbí,“ vysvetlil Eštok.
Bude to podľa neho navyše o to ťažšie, že si Igor Matovič zvolil cestu rokovať v prvotnej fáze s predsedami strán jednotlivo.
„Čo malo pravdepodobne zamedziť otvoreniu konfliktov medzi predsedami zúčastnených strán na rokovaniach, vedie naopak k posielaniu si odkazov cez média. Každá akcia tak vyvoláva reakciu a ak sa nepodarí zastaviť tento trend hneď na začiatku, neskôr to môže byť o to ťažšie,“ domnieva sa politológ.
Očakávania jednotlivých partnerov
Považuje za správne, že sa v prvotnej fáze dohadujú skôr hlavné styčné body budúceho vládneho programu.
Matovič dostal od prezidentky Čaputovej poverenie na zostavenie vlády (video+foto)
„Najprv je potrebné, aby perspektívny premiér na rokovaniach zistil očakávania jednotlivých partnerov, aby každý z nich predstavil body z programu, ktoré považuje za najdôležitejšie. Nemenej dôležité je nájsť prieniky pri témach v programoch strán a vyčleniť tie, ktoré by mohli byť konfliktné, aby sa mohli v ďalšej fáze hľadať akceptovateľné prístupy k ich riešeniu,“ ozrejmil Eštok.
Ide sa na to, Matovič dostal poverenie. Ešte len teraz uvidí, čo je to politika (komentár)
Zároveň dodal, že je potrebné odolať nutkaniu hneď na začiatku si ‚vykolíkovať´ ministerstvá, odolať tlaku médií a tieto otázky v tejto fáze verejne neotvárať.
„Porušenie tohto pravidla môže viesť k narušeniu samotných rokovaní, vysiela k verejnosti nie príliš pozitívny signál. Občania totiž môžu takýto postup chápať ako snahu o plnenie vlastných záujmov pred záujmom samotných občanov. Tých totiž viac zaujíma, ktorým smerom sa plánujú zapojené politické strany pri riadení štátu vydať, ako to, ktoré osoby obsadia ktoré posty,“ myslí si politológ.
Kollár porušil pravidlo
Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár v utorok 3. marca vyhlásil, že jeho hnutie bude mať záujem o rezort dopravy, ministerstvo obrany, funkciu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a taktiež o post predsedu Národnej rady SR.
„Tým, že Boris Kollár verejne ohlásil, o ktoré rezorty má záujem, a spomenul aj mená kandidátov na tieto posty, porušil toto pravidlo. Kollár sa týmto krokom snaží nestratiť výhodnú pozíciu v rokovaniach ako druhá najsilnejšia strana. Každý útok, priamy či nepriamy, však vyvolá reakciu. Preto by sa mali takýmto vyhláseniam predstavitelia zúčastnených strán vyhýbať a svoje výhrady prezentovať v tejto fáze za zatvorenými dverami hlavnému vyjednávačovi, ktorým je momentálne Igor Matovič,“ zdôraznil Eštok.
Ako dlho vydrží prípadná nová štvorkoalícia? Ak Matovič zoberie aj Kollára, nebudú „king´s player“
Politológ ďalej priblížil, že pokiaľ ide o zvyklosti pri obsadzovaní postov, tak okrem iného platí, že najsilnejšia strana získava premiérsky post.
„K nemu ako výkonné ministerstvo pre najsilnejšiu stranu jednoducho patrí aj stolička ministra financií. Premiér, ktorý stranícky neobsadí aj tento rezort a obetuje ho v rokovaniach o zostavení vlády, vo významnej miere oslabuje svoju pozíciu,“ objasnil Eštok.
V tejto súvislosti si preto nevie predstaviť, že by premiér nemal po straníckej linke dosah na ministerstvo financií. „V prípade, že Igor Matovič ‚daruje´ Richardovi Sulíkovi a strane Sloboda a Solidarita (SaS) tento rezort, nebude to pozitívna výpoveď o jeho postavení v samotných rokovaniach, ani o jeho pozícii v budúcej vláde,“ doplnil.
Je lepšia trojkoalícia alebo štvorkoalícia?
Na otázku agentúry SITA, či by pri takomto rozložení síl, bola pre Slovensko lepšia a stabilnejšia štvorkoalícia OĽaNO – Sme rodina – SaS – Za ľudí alebo trojkoalícia bez účasti niektorej zo spomenutých strán, odpovedal, že obe alternatívy môžu mať svoje pozitíva.
„V trojkoalícii ide vo všeobecnosti najmä o väčší manévrovací priestor pre tvorbu vládneho programu a delenie postov. Sme na začiatku rokovaní a dôležitejšie budú pozície a požiadavky strán, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach. Pre politické strany s menším počtom poslancov v NR SR je samozrejme zaujímavejšia možnosť trojkoalície, pretože to znamená väčší počet ministerstiev, ktoré im pripadnú a šanca na zaujímavejšie posty. Celkovo ich to v koalícii mocensky posilňuje, pretože ich perspektívny odchod by znamenal pád vlády,“ vysvetlil Eštok.
V prípade štvorkoalície by mal podľa jeho slov v rokovaniach o zostavení vlády a následne pri výkone tejto funkcie väčší manévrovací priestor práve perspektívny premiér, aj keď tvorba vládneho programu a rozdelenie rezortov sú o poznanie zložitejšie.
„V prípade nejakej budúcej ‚nedohody´ s jednou zo strán štvorkoalície môže dôjsť k rekonštrukcii vlády a pokračovaniu vládnutia trojice strán. Rovnako takáto koalícia získa ústavnú väčšinu. Navyše, a pre súčasnú najsilnejšiu stranu najdôležitejšie, že v prípade odchodu poslancov, dokáže vláda fungovať aj naďalej. To je pravdepodobne dôvod, prečo Igor Matovič preferuje s jeho volebným výsledkom skôr štvorkoalíciu,“ uzavrel Eštok.
Parlamentné voľby 2020 na Slovensku
Všetky správy
Online (minúta po minúte) z priebehu volieb
Kandidátky a kandidáti
Kompletné výsledky
Zvolení poslanci
Preferenčné hlasy
