Dosluhujúci americký prezident Joe Biden má pred sebou posledné hodiny vo funkcii. V pondelok 20. januára sa uskutoční inaugurácia jeho nástupcu a staronového prezidenta Donalda Trumpa, čím skončí Bidenovo pôsobenie v Bielom dome.
Na jeho funkčné obdobie sa bude spomínať ako na časy, ktoré ani náhodou neboli ľahké. Už dramatické okolnosti, za akých nastupoval do pozície prezidenta USA, akoby predznamenali náročnú éru, keďže Trump odmietajúci priznať volebnú porážku začiatkom roka 2021 podnecoval nepokoje vo washingtonskom Kapitole.
Počas svojho prezidentovania čelil Biden viacerým výzvam, predovšetkým pandémii koronavírusu, inflácii, no najmä vojne na Ukrajine a konfliktom na Blízkom východe.
Postavil sa voči oligarchii
Práve „krehkej“ demokracii venoval Biden značnú pozornosť vo svojom rozlúčkovom prejave zverejnenom tento týždeň. A to nielen vonku, ale tiež doma v Spojených štátoch. Neochvejne sa postavil voči „oligarchii“, ktorá sa podľa neho formuje v USA pod vedením Trumpa.
Trump pricestoval pred inauguráciou do Washingtonu, chystá sa podpísať rekordný počet nariadení
Poukázal na to, že krajinu prenecháva svojmu nástupcovi so „zastrašeným“ Kongresom a Najvyšším súdom, pričom vyjadril obavy, že tieto inštitúcie nedokážu udržať pod kontrolou autokratické praktiky Trumpa.
„Skutočne ma znepokojuje, aká krehká je demokracia,“ povedal Biden a dodal: „Myslím si, že sme v histórii dospeli do bodu, keď sa veci drasticky menia bez ohľadu na konkrétneho lídra.“
Na záver prímerie medzi Izraelom a Hamasom
Biden si ako „čerešničku“ za svojím prezidentským pôsobením nechal vyrokovanie prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas s platnosťou od nedele.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa mu však nepodarilo nájsť mierové riešenie. O to sa podľa všetkého bude snažiť Trump, ktorý počas predvolebnej kampane veľkohubo vyhlasoval, že rusko-ukrajinskú vojnu rýchlo ukončí.
Biely dom: Dohodu o prímerí v Pásme Gazy by mohli spečatiť tento týždeň
Jedno však zostane isté. Biden sa chcel zapísať do histórie ako muž, ktorý zachráni Ameriku pred Trumpom. Namiesto toho si ho možno zapamätajú, ako prakticky „na podnose“ odovzdal Trumpovi druhé funkčné obdobie v Bielom dome.
Vyviedol síce rozdelenú krajinu z pandémie COVID-19 a chaosu po prvom období Trumpa v pozícii prezidenta, ale mnohým zrejme navždy zostane pred očami Bidenov chabý výkon v diskusii s Trumpom, po ktorej odstúpil z prezidentskej kampane a jeho miesto zaujala demokratická kandidátka Kamala Harrisová.
Voliči to Harrisovej spočítali za Bidena
Bidenova popularita utrpela veľkú ranu tiež vďaka chaotickému stiahnutiu Spojených štátov z Afganistanu v roku 2021. A odvtedy sa už poriadne nezotavila.
Na popularite mu nepridali ani pandemické stimuly vedúce k prudkému nárastu inflácie či laxná hraničná politika, ktorá viedla k rekordnému počtu prekročení amerických hraníc.
Aj toto potom americkí voliči spočítali Bidenovej „nástupkyni“ Harrisovej a zvolili si radšej Trumpa. V záverečnom prieskume CNN bola Bidenova popularita iba na úrovni 36 percent.