V polovici júla sa na Slovensku začal nový súťažný ročník Corgoň ligy 2013/2014. Vám po dlhom čase odpadli povinnosti klubového trénera, no pribudli povinnosti reprezentačného kormidelníka. Ako ste tento prvý tohoročný ligový víkend strávili?
Tak ako sa na dlhoročného futbalového trénera patrí. Sledovaním futbalu (smiech). Z prvého kola som videl štyri stretnutia. Dve naživo a dve v televízii. Takže mám prehľad o tom, ako sa liga na Slovensku začala (krátka odmlka). Páčila sa mi Žilina v Ružomberku i Senica doma s Trnavou. Oba duely na naše slovenské pomery ponúkli kvalitný futbal. Výsledkovo veľmi dobre začal Trenčín s Nitrou. Viac som čakal od Slovana. Ale to som určite nebol sám. Na hre Slovana ma prekvapili najmä nepremenené možnosti, ktorých si domáci v súboji s Dunajskou Stredou dokázal vypracovať pomerne veľa.
Na Pasienkoch ste naživo sledovali úvodný zápas 2. predkola Ligy majstrov Slovana s bulharským Ludogorcom Razgrad. S akými pocitmi ste z tohto súboja odchádzali? Čo vás na ňom zaujalo?
Musím priznať, že z pozície reprezentačného trénera som bol trochu zaskočený vývojom zápasu. Aj keď si musíme otvorene a na rovinu povedať, že nositeľmi kvality v Slovane sú momentálne predovšetkým zahraniční hráči. V prvom polčase hral Slovan dobre, ale zo zabezpečenej obrany, akoby ani nehral v domácom prostredí. Všetko, čo potreboval v hre Bulharov eliminovať, dokázal udržať pod kontrolou. To bolo pozitívne na jeho hre. Len mi chýbala odvaha smerom dopredu. Osobne som čakal, že v druhom polčase preberie taktovku a súperovi vnúti svoj spôsob hry. Škoda, že Slovan dostal taký smoliarsky gól, ale po ňom sa vyburcoval k veľkému výkonu! Prehrávať 0:1 po veľmi smoliarskom góle, vzápätí nepremeniť penaltu, mať vylúčeného hráča – a predsa otočiť zápas z 0:1 na 2:1. Tomu sa hovorí: veľký výkon! Obrovská vzpruha pred odvetou v Bulharsku. Aj keď výsledok 2:1 v pohárovej matematike zvykne byť dosť zradný… Ale vo futbale je všetko možné. Atmosféra na štadióne bola dobrá – a ten záver, tých posledných 15 minút – bolo obdivuhodných. Slovan vďaka tomu zázračne vstal z popola. Práve pre takéto obraty je futbal krásny šport. Slovan bol už takmer na lopatkách. A dostal sa z toho. Klobúk dolu pred ním. Zo strany nášho mužstva to bol boj o body do poslednej sekundy. Vyplatilo sa to. Juraj Halenár ukázal, v čom je silný.
Podobný zápas so šťastným koncom ste pred súbojom Slovana s Razgradom videli aj v Plzni, kde Viktoria nad Sarajevom zvíťazila iba 4:3. Aký ste mali pocit z návštevy Plzne?
Veľmi dobrý. Videli sme kvalitné medzinárodné stretnutie. Bola to naozaj dobrá konfrontácia českého a balkánskeho futbalu. V Plzni bola počas tohto súboja v hľadisku obdivuhodná atmosféra. Diváci sa na futbale bavili. A tak to má byť. Futbal je v prvom rade zábava (krátka odmlka). Musím však povedať, že Viktoria Plzeň odohrala veľmi smoliarsky zápas. V jej drese som najviac ľutoval nášho brankára Matúša Kozáčika, ktorý mal v ňom neskutočnú smolu. Na jeho bránku išli za celý zápas tri strely hostí a dostal z nich tri góly. Ale aj taký vie byť futbal. Aj to patrí k športu. Niekedy vám vo futbale vyjde všetko, na čo siahnete, niekedy zasa absolútne nič. Vo futbale sa nedajú veci detailne plánovať dopredu.
Čo bolo podnetom vašej cesty do Plzne? Prečo ste sa rozhodli navštíviť tento duel Ligy majstrov?
Chcel som v akcii naživo vidieť štyroch Slovákov, ktorí sú tiež v mojom hľadáčiku reprezentačného trénera. V Plzni je brankárskou jednotkou Matúš Kozáčik. Minulá sezóna mu vyšla ideálne. Jeho výkony vysoko hodnotili aj českí odborníci. Stal sa najlepším brankárom českej najvyššej súťaže, čo nie je málo. Matúš si už dlhšie udržuje vysokú výkonnosť. Má stabilnú formu. Vie si dirigovať obranu, je spoľahlivý a môže byť brankárkou istotou aj v reprezentácii, v ktorej už v minulosti bol. Je to dobrý brankár, hoci dostal tri góly od Sarajeva i od Jablonca. Nie všetky však išli iba na jeho tričko. Marián Čišovský v obrane odohral dobrý zápas. Bol spoľahlivý v defenzíve, dal gól, hral dobre. Michal Ďuriš sa do mužstva iba vracia po zranení, hral málo, striedal. Budeme ho musieť ešte vidieť v zápase, v ktorom bude hrať dlhšie. Škoda, že Marek Bakoš je tesne po zranení. Kolega sa s ním stretol iba cez polčas. Ešte to nie je na plnú záťaž. Na prvé zápasy s ním počítať nemôžeme.
Keď spomínate útok a adeptov do tejto formácie, neuvažovali ste nad tým, že v reprezentácii dáte šancu Róbertovi Demjanovi, ktorý sa v uplynulej sezóne v Poľsku stal kráľom ligových strelcov a najlepším hráčom ich ligy?
Róberta Demjana poznám. Viem, že ako futbalista má dobré veci, že je pohotový a dobrý zakončovateľ. Veľká škoda, že je už starší hráč. Začínať v reprezentácii v 30 rokoch je podľa mňa už dosť neskoro (krátka odmlka). Neviem, či by mu debut v takom pokročilom veku pomohol, či by mu neuškodil… Chce to trpezlivosť. Samozrejme, po posledných výsledkoch musíme hľadať vhodného hráča aj do útoku Uvidíme, ako bude hrať v Belgicku, kam cez leto prestúpil. Dvere pred ním nezatvárame (krátka odmlka). Počkáme ako bude hrať v Belgicku.
Okrem Róberta Demjana v lete prestúpili do zahraničných klubov aj Stanislav Lobotka a bývalá reprezentačná brankárska jednotka Ján Mucha. Ako vnímate ich prestupy, čo hovoríte na odchod mladého Lobotku z Trenčína do slávneho Ajaxu Amsterdam?
Lobotka je ohromný talent slovenského futbalu. Momentálne asi najväčší, aký na Slovensku máme. Verím, že sa v Ajaxe veľmi rýchlo zorientuje – a že tam bude dostávať príležitosť. Je to chlapec, ktorý perfektne ovláda loptu. Vie hrať pozične i kombinačne, nebojí sa ísť do súboja jeden proti jednému, vie presne a rýchlo založiť útok. To sú všetko veci, ktoré hovoria v jeho prospech. Napokon, o svojom veľkom talente presvedčil aj v mládežníckych slovenských výberoch. Juniorská reprezentácia a seniorské mužstvo je však úplne iný level. V prípade mladého Lobotku počkáme trochu, aby sme mohli zhodnotiť jeho prechod od juniorov k seniorom. Vo futbale to býva veľký skok. Nie každý sa s ním dokáže vyrovnať.
Pýtali sme sa aj na prestup Jána Muchu z anglického Evertonu do ruskej Samary. Ako vnímate tento prestup – a čo vám Muchova snaha pravidelne chytať ťažkú ligovú súťaž signalizuje smerom k riešeniu brankárskej otázky v slovenskej reprezentácii?
Vo všetkých kolektívnych športoch je post brankára mimoriadne dôležitý. O tom netreba dlho debatovať. Bez kvalitného brankára mužstvo nemá šancu na dobrý výsledok. Na istote brankára môže tréner postaviť základ úspechu. My na tento post máme niekoľko uchádzačov. O Matúšovi Kozáčikovi sme už hovorili. Do úvahy prichádzajú aj Dušan Kuciak a Dušan Perniš, teda doterajší brankári. Verím, že o slovo sa prihlási ešte aj Jano Mucha. Držím mu palce, aby v Samare, kam teraz prestúpil, pravidelne chytal. Aby opäť nadobudol zápasovú prax. To by mu veľmi pomohlo. A nie iba jemu, ale aj slovenskej reprezentácii. Verím, že Jano sa o miesto v reprezentačnej bránke ešte pobije. Že sa bude chcieť vrátiť. Samozrejme, sledujeme aj výkony Matúša Putnockého. Takže o brankársky post v slovenskej reprezentácii sa nebojíme (smiech).
Vo funkcii reprezentačného trénera ste prežili prvé tri týždne. Ktoré veci ste v nej robili ako prvé? Na čo ste predovšetkým zamerali svoju pozornosť?
V prvom rade musíme ešte dokončiť tvorbu realizačného tímu, ktorý aj pre dovolenkové obdobie ešte nie je definitívne zostavený. Samozrejme, potom ešte pred zápasom s Rumunskom, ktorý budeme hrať 14. augusta v Bukurešti, musím urobiť dôkladnú analýzu posledného obdobia našej reprezentácie, lebo bez dôkladného rozboru sa nemôžeme pohnúť ďalej. Musíme zistiť, kde naši predchodcovia Griga a Hipp urobili chyby, kde sa to celé začalo kaziť. Až po tejto detailnej analýze stavu by som hovoril o ďalších dôležitých krokoch. Ešte som iba na začiatku roboty, na ktorú sa veľmi teším – a ktorú mám veľmi rád.
Vaša zmluva je platná do konca roka 2015. Čo by ste chceli so slovenskou reprezentáciou do riadneho dovŕšenia vášho platného kontaktu dokázať? Kam by ste ju chceli posunúť?
Na Slovensku momentálne máme približne tridsať hráčov, ktorí podľa môjho názoru spĺňajú požiadavky, ktoré ja kladiem na reprezentanta. Samozrejme, nie je to extra veľa hráčov, ale mojim cieľom bude z tých troch desiatok futbalistov vybrať povedzme osemnásť – dvadsať, s ktorými budem pracovať – a z tých dvadsiatich zasa vyselektovať jedenásť až pätnásť, ktorí budú nositeľmi kvality. Tí jedenásti, ktorým dáme dôveru, čiže zaradíme ich do základnej zostavy reprezentácie, by mali priniesť slovenskému futbalu úspech. Aspoň ja to tak teraz vnímam. Toto je hlavný cieľ, na ktorom teraz začínam robiť. Aj v tomto však budem vychádzať z práce, ktorú s reprezentačným výberom odviedli tréneri Griga, Hipp a Weiss.
Takže, akou formou chcete robiť túto selekciu? Budete s hráčmi, ktorých chcete do reprezentácie, hovoriť, budete ich testovať? Navštívite ich v kluboch, v ktorých hrajú, lebo väčšina reprezentantov pôsobí v zahraničí?
S hráčmi, ktorých hodlám povolať na zraz pred stretnutím s Rumunskom sa musím predovšetkým zoznámiť. Musím ich spoznať najmä po ľudskej a charakterovej stránke, lebo po tej futbalovej ich poznám. Viem, čo dokážu. Dnes nemusíte cestovať do zahraničia, aby ste hráčov videli v akcii. Dnes máte komunikačné možnosti také, že hráčov môžete sledovať aj na diaľku. Z domu. Ale samozrejme, že za nimi budeme aj jazdiť. Budeme s nimi v pravidelnom styku. Ale najskôr ich chcem spoznať ako ľudí. A na základe tohto spoznania ich povahových a charakterových vlastnosti zostavíme kolektív (dlhá odmlka). Lebo mám pocit, že v mnohých zápasoch, najmä v poslednom období, slovenská reprezentácia ako kolektív nefungovala (krátka odmlka). Aspoň nie ako kolektív, ktorý na ihrisku spolu ťahá za jeden koniec povrazu. Chcem dať dokopy tím a kolektív, ktorý na ihrisku pre úspech urobí všetko, čo bude v jeho silách. Samozrejme, vždy musíme rešpektovať aj silu súpera, ktorý bude v tom – ktorom zápase stáť proti nám, ale mojou túžbou je urobiť také mužstvo, ktoré v každom medzištátnom súboji pôjde za víťazstvom. To je alfa a omega mojej roboty.
Futbalové Slovensko sa ešte pred vaším menovaním za hlavného trénera vzácne zjednotilo, že reprezentáciu na správnu cestu privediete najmä vy. Prekvapilo vás takéto zjednotenie názorov? Očakávali ste taký pozitívny ohlas fanúšikov na vaše vymenovanie do funkcie hlavného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie?
Viete, vždy sa človeku lepšie počúva, keď ho chvália (smiech). Vždy sa lepšie počúvajú pozitívne správy a reakcie ako tie negatívne. Ja som si nepríjemným informácií o sebe v živote užil už dosť. Ohlas fanúšikov na moje menovanie za trénera reprezentácie ma potešil. To je jedna strana mince. Ale je tu aj druhá strana – a tou je pocit veľkej zodpovednosti. Povzbudivé slová a blahoželania k zvoleniu do funkcie sú pre mňa veľkým záväzkom. Veľkou výzvou, aby som tých ľudí, ktorí mi teraz veria, nesklamal. Takže musím sa pustiť do práce, aby mohli byť s mojou robotou spokojní. Je to ohromne veľká zodpovednosť, ktorú si jasne uvedomujem. A pevne verím, že uvedomovať si túto zodpovednosť voči ľuďom na Slovensku naučím aj hráčov v reprezentácii. Lebo nie u všetkých to tak cítim.
Už ste spomínali prvý reprezentačný zraz pred prípravným zápasom s Rumunskom. Ale po tomto súboji vás už čakajú štyri ťažké kvalifikačné zápasy. Je toto náročné obdobie vhodným priestorom na to, aby ste hráčov iba spoznávali?
Slovenská reprezentácia po posledných neuspokojivých výsledkoch sa dostala do takej situácie, že pre ňu je dôležitý každý jeden zápas. Asociačných termínov nie je v kalendári veľa. Ba práve naopak, priestor na skúšanie nových hráčov, ktorí by prichádzali do úvahy, je momentálne veľmi zúžený. Preto využijeme každú možnú chvíľu, aby sme si hráčov otestovali. Žiaľ, niektorí budú musieť zažiť aj krst ohňom. Nedá sa nič robiť, musíme tvoriť za pochodu. Určite budem chcieť nadviazať na prácu mojich predchodcov Grigu, Hippa, ale aj Weissa. Poznám ich dlhé roky. Sú to odborníci, futbalu rozumejú a som presvedčený, že robili maximum pre to, aby reprezentácia pod ich vedením bola úspešná. Mužstvo tvorili vždy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Otázkou však je, prečo im to nie vždy vyšlo podľa ich predstáv – a podľa predstáv fanúšikov a priaznivcov futbalu na Slovensku.
S akou nosnou myšlienkou predstúpite v auguste počas reprezentačného zrazu pred zápasom s Rumunskou pred mužstvo? Čo prvé im na prvom reprezentačnom zraze v šatni poviete?
Dávate mi ťažkú otázku (dlhá odmlka). Ťažko vám teraz na ňu odpoviem tak, že by som vystihol všetko, čo by v tých prvých vetách, ktoré budú určené iba im, malo byť. Neviem na to tak rýchlo reagovať. Musím vás však ubezpečiť, že určite im poviem, že sa na spoluprácu s nimi veľmi teším. Na to určite nezabudnem. A tiež im poviem, že chcem s nimi dosiahnuť čo najlepší výsledok. Chcem spolu s nimi urobiť výsledok, na ktorý budeme všetci hrdí – a z ktorého budú mať priaznivci futbalu na Slovensku určite radosť. To nie je vôbec málo…
Bude váš príchod do reprezentačnej kabíny naplnením slovenského príslovia, že nová metla dobre metie? Zaujímalo by nás, aký prístup k hráčom slovenskej reprezentácie zaujmete?
Už som vám povedal, že ja ich najskôr musím spoznať. Ako ľudí, ako mladých ľudí. Bez toho nemôžem robiť nejaké závery. Bez toho sa nemôžem k niečomu zaväzovať. To nejde. Jedno je však už teraz isté: musíme si v mužstve urobiť poriadok. Lebo, kde nie je poriadok, tam nemôžu byť ani výsledky. Dobré výsledky! Lebo o tie nám v prvom rade ide. Ja som vždy tvrdil, že disciplína a poriadok musí byť. Tým pádom musia existovať nejaké pravidlá hry, na ktorých sa spolu dohodneme. Verím, že chlapci tento môj trend pochopia, že si ho vezmú k srdcu. Viete, v poslednom čase, najmä po zbabranom zápase v Lichtenštajnsku, sa na ich hlavy zosypalo toľko kritiky, že si určite uvedomili, že niekde urobili veľkú chybu. Určite majú v hlave zafixované poznanie, že niečo veľmi pokazili. Ale tak to v živote predsa chodí. Sú to mladí ľudia, preto niekedy robia aj chyby. Len tých chýb nesmie byť naraz veľa. Preto som presvedčený, že teraz v slovenskej reprezentácii príde o niečo lepšie obdobie, k čomu ja chcem svojou prácou prispieť (dlhá odmlka). Som totiž presvedčený, že naši súčasní reprezentanti futbalu obetovali veľmi veľa. Hrali ho na veľmi dobrej úrovni. Vďaka tomu pôsobia v zahraničí. Preto som presvedčený, že to nemôžu byť zlí futbalisti. Musia ten futbal vedieť hrať. Inak by predsa nehrali v špičkových európskych kluboch. Musia však vedieť, prečo sú v reprezentácii.
Nie je minimálne kuriózne, ak nie až priamo zarážajúce, že tréneri štátnej reprezentácie musia skúseným a ostrieľaným futbalistom, z ktorých mnohí majú za sebou účasť na svetovom šampionáte, tesne pred zápasom, a tiež počas neho, pripomínať, že svojim výkonom a vystupovaním reprezentujú rodnú krajinu?
Ťažká otázka. Ešte zložitejšia odpoveď. Poviem to tak, ako to cítim. Všetci hráči, ktorým dáme v reprezentácii dôveru, si musia uvedomovať, že na Slovensku sa momentálne ľudom nežije ľahko. Musia vedieť, že na ihrisko v drese reprezentanta idú preto, aby ľudí, ktorí im držia palce, svojim výkonom potešili, zabavili, zaujali. Futbal je predsa o zábave. Futbal je fenomén, ktorý ľuďom na celom svete prináša zábavu. My sme na tento aspekt tohto krásneho športu zabudli. Naši hráči svojich priaznivcov a verných fanúšikov nezabávajú, ale hnevajú… Ak to poviem diplomaticky – a slušne (krátka odmlka). Preto sa chceme vrátiť práve k tej zábave. Chceme prispieť k tomu, že ľudia opäť budú futbalistov – reprezentantov za ich výkony obdivovať, oceňovať a chváliť. Chcem, aby divák videl, že futbalista, ktorému on drží palce, vydal na ihrisku všetky svoje sily. Žiaľ, v posledných reprezentačných zápasoch som toto úsilie z ich strany nevidel ani ja, čo ma ako dlhoročného futbalového trénera veľmi mrzí.
Keď spomínate posledné reprezentačné zápasy, ktoré sa Slovákov naozaj nevydarili, ako chcete zastaviť prepad slovenského futbalu až do siedmej desiatky svetového rebríčka, ako chcete u divákov opäť vzbudiť záujem o slovenskú reprezentáciu?
Už som povedal, že posledné zápasy neboli dobré. O tom už nemusíme ani hovoriť. To videl každý, kto futbalu trochu rozumie. Počas zápasu s Lichtenštajnskom ma zarazili dve veci. Prvým nemilým zistením bolo to, že domáci hráči – najmä v prvom polčase – hrali lepšie, boli futbalovejší. A druhý fakt bol ešte šokujúcejší: domáci hrali atraktívnejší futbal ako my! To som naozaj nečakal… Podľa mňa obe tieto poznania si zaslúži hlbšie zamyslenie. Ako je to vôbec možné? Takže sa zhodneme na tom, že s herným prejavom nášho mužstva musíme niečo urobiť. Lichtenštajnsko sa predsa už nesmie opakovať! V žiadnom prípade (krátka odmlka). Lenže čas, aj ten futbalový, hrá teraz proti nám. My musíme niečo s herným prejavom urobiť, ale nemáme to kedy urobiť. Lebo už som povedal, že priestor na nejaké novátorské veci prakticky nie je. My sa však k tomu musíme odhodlať Som presvedčený, že na Slovensku máme hráčov, ktorí vedia hrať dobrý kombinačný futbal. Určite máme hráčov, ktorí vedia nie iba kvalitne útočiť, ale aj dôsledne brániť. Určite máme hráčov, ktorí vedia dôraznejšie ísť do osobných súbojov, dokážu ich vyhrať. Na Slovensku sú hráči, ktorí vedia založiť rýchly a nebezpečný protiútok! Toto všetko nám v Lichtenštajnsku chýbalo. Takže teraz je aktuálnych veľmi veľa vecí, ktoré musíme v našej hre zmeniť.
Ako skúsený tréner ste pripustili, že mladí ľudia sú náchylní robiť chyby. Preto by nás zaujímalo, čo hovoríte napríklad na ´vylomeniny´ Miroslava Stocha, ktorých je plný internet? Ako vnímate správy, ktoré o ňom v tomto období prichádzajú z Istanbulu?
Miňo Stoch je veľký talent. O tom sa nemusíme navzájom presviedčať. Je to tak. Je to dobrý futbalista, ktorý ovláda perfektné veci. S loptou dokáže čarovať. To je jedna stránka veci (krátka odmlka). To je líce Miňovho talentu, jeho osobnosti. Ale je tu aj rub, odvrátená strana jeho osobnosti. Charakter a povaha. A tam sa voľakedy dávno urobila chyba. Miňo už vo veľmi mladom veku dostal veľa priestoru v médiách. Novinári sa predbiehali, kto z nich o ňom krajšie a lepšie napíše, ale Miňo Stoch túto slávu neuniesol. Ja to poviem na rovinu. Miňovi Stochovi uškodila popularita, o ktorú sa postarali najmä novinári. Ja však nemusím počúvať správy z Istanbulu. Mne stačí, keď zistím, že Miňo nie je tímový hráč. Stačí sa pozrieť, čo robí na ihrisku, ako podráždene reaguje na nepresnú prihrávku spoluhráča. To sú reakcie a veci, ktoré on musí zmeniť. Musí niektoré veci prehodnotiť a zmeniť. Sám to však nedokáže. V tomto mu musia pomôcť rodičia, tréneri, funkcionári, manažéri, novinári. Všetci, čo sú okolo neho. On sám sa do tých správnych koľají nedostane. To nie je také jednoduché. Táto zmena, po ktorej v jeho prípade už dlhšie voláme, sa dá urobiť iba spoločnými silami. Ale on tú zmenu musí chcieť urobiť. Lebo stratiť Stocha ako hráča by bolo veľkou škodou. Slovenská reprezentácia takého bohom obdarovaného futbalistu potrebuje, ale nie v takom stave, v akom je Miňo dnes. Miňo Stoch v súčasnom stave je pre naše zámery nepoužiteľný…
Pán tréner, viackrát ste hovorili o vašej potrebe spoznávať mladých hráčov, ktorí pôsobia v zahraničí. Ako to chcete urobiť, keď reprezentačné zrazy sú pomerne krátke, na nich nie je dosť priestoru na dlhé debaty a vymieňanie si názorov?
Priznám sa, že na to, aby som dobre spoznal mojich hráčov, využijem všetky dostupné kanály. Budem pracovať na tom, aby som mal čo najobjektívnejšie informácie. Nebudem počúvať kadejaké ´zaručené´ pravdy, klebety a šumy, ale sa zameriam na seriózne správy. Slovensko je veľmi malá krajina. Tu je predsa pomaly každý s každým rodina. Každý o každom všeličo vie. Ale opakujem ešte raz: nechcem počúvať klebety, ohováranie, intrigy, ale pravdu. Len tá nás posunie ďalej. A samozrejme, musím hovoriť s hráčmi. Na tie rozhovory si dokážem nájsť aj formu, aj priestor. Toho sa nebojím. Vo svojej trénerskej kariére som nemal s hráčmi žiadne väčšie problémy. Pravda, teraz mám na mysli tých mojich zverencov, ktorí chceli hrať dobrý futbal, chceli mať výsledky – a chceli byť úspešní.
Máte v pláne cestovať za hráčmi aj do zahraničia? Budete ich chcieť spoznať aj v kluboch, v ktorých momentálne pôsobia, alebo vám bude stačiť beseda s nimi, keď prídu domov?
– Samozrejme, že budem za nimi chodiť aj do zahraničia. Tento kontakt s hráčom je veľmi potrebný. Teraz je to však trochu zložité, lebo do funkcie som nastúpil v čase, keď mnohí boli na dovolenkách, alebo na sústredeniach. Boli rozlietaní po celom svete. Takže do klubov plánujeme ísť pozrieť až vtedy, keď sa rozbehnú ich riadne súťaže. Preto v tomto letnom období sa zameriame na zápasy našej ligy. Zápasy v nej si s kolegom Pištom Tarkovičom rozdelíme. On, keďže býva v Bratislave, bude chodiť na zápasy, ktoré sa budú hrať na západnom Slovensku, ja si zoberiem pod patronát zápasy na východnom a strednom Slovensku. Chceme v akcii vidieť aj našich hráčov, lebo aj v našich kluboch pôsobia futbalisti, ktorí by sa mohli ocitnúť v nominácii na niektorý zápas, respektíve môžu byť členmi ligového výberu, s ktorým chceme v zime odohrať nejaké prípravné zápasy na zájazde v Ázii. Pred nikým dvere nezatvárame, každému perspektívnemu hráčovi dávame šancu, aby sa dobrými a spoľahlivými výkonmi mohol nominovať do širšieho, respektíve užšieho kádra našej reprezentácie.
Prezident SFZ Ján Kováčik pri vašom nástupe do funkcie priznal, že na prvom zraze pred zápasom s Rumunskom chce s každým reprezentantom osobne rozprávať. Každému chce položiť otázku, či chce vôbec reprezentovať? Ako vnímate túto iniciatívu prezidenta zväzu, čo si o nej myslíte?
Podľa mňa je to dobrá iniciatíva. Treba si hneď na začiatku urobiť v mužstve poriadok a určiť pravidlá hry (krátka odmlka). Ja stále tvrdím, že hráč, ktorého reprezentačný tréner pozve do svojho mužstva, by sa mal na príchod domov tešiť. Mal by byť rád, že môže Slovensko reprezentovať. Ak v správaní hráča vidím tento moment, potom si už čas na dôkladnú debatu s ním nájdem. Viem si vytvoriť dosť času na to, aby som sa s hráčmi vedel porozprávať. Fakt sa teším na rozhovory s našimi najlepšími hráčmi. Chcem zistiť, aké majú myslenie, čo v živote považujú za dôležité, aké sú ich priority, aký majú rebríček hodnôt. Aj tieto fakty treba poznať. Potom sa vám s hráčmi ľahšie pracuje. Bez komunikácie s nimi, bez dobrého poznania ich myslenia a zmýšľania, nemôžete robiť ďalšie kroky.
Celý život ste pôsobili v Košiciach alebo v ich okolí. Teraz budete mať pod palcom celú slovenskú reprezentáciu. Budete fungovať z Košíc, alebo nejaké ´pracovné´ dni budete mať aj v Bratislave?
Predpokladám, že dva – tri dni v týždni budem v Bratislave, a zvyšok budem doma. Do Bratislavy budem cestovať najmä pre to, aby sme si vedeli medzi sebou lepšie rozdeliť prácu. Už som hovoril, že s kolegom Tarkovičom si rozdelíme povinnosti okolo ligových zápasov. Tak isto si rozdelíme aj zahraničné výjazdy za hráčmi a našimi súpermi. Nájdeme spôsob ako získavať dobré informácie o súperoch, s ktorými sa tento rok ešte stretneme. A pokiaľ ide o pobyty v Bratislave, určite spojím príjemné s užitočným. V Bratislave býva syn, tak budem častejšie s mojim vnukom. Manželka bude rada, že sa mu budem môcť trochu v čase osobného voľna venovať. Aj z tohto rodinného dôvodu sa na cesty do Bratislavy teším, rád sem budem chodiť (smiech).
Meno vášho asistenta je už dávnejšie známe. Kto však by mal tvoriť celý váš realizačný tím. Máte už schválených ľudí, ktorí sa budú starať o tréning brankárov, respektíve aké bude zloženie maserov, lekárov, kto všetko vám bude pri mužstve pomáhať?
Trénerom brankárov bude Miroslav Seman. Poznám ho z Košíc, trénoval som ho. Nemal som s ním žiadne problémy. Viem, že je dobrý odborník a skúsený brankár. Do svojho tímu chcem získať jedného kondičného trénera, ale keďže on je momentálne na dovolenke, najskôr to vyriešim s ním, potom to oznámim médiám. Nechcem to robiť opačne (krátka odmlka). A pokiaľ ide o lekárske zabezpečenie mužstva, hneď po vymenovaní za trénera, som oslovil doktora Jána Baťalíka, aby sa tejto funkcie ujal. On bude mať na starosti všetky lekárske veci okolo reprezentácie.
Vaši predchodcovia, najmä Vladimír Weiss, mal k dispozícii širší podporný tím. Uvažovali ste nad niečím podobným aj vy. Ste zástancom toho, aby trénerovi pomáhal široký aktív odborníkov?
Hovorili sme aj na túto tému. Neviem, ako to bude. Treba počkať, čo nám prinesie najbližšie obdobie. Teraz mám na mysli stretnutie s Rumunskom a zvyšné kvalifikačné zápasy, ktoré uzavrieme v polovici októbra. V novembri by sme chceli s Ligovým výberom ísť na zájazd do Ázie. Chceme tam dať priestor aj hráčom, ktorí budú v reprezentácii menej vyťažení. A rovnako kvalitných súperov hľadáme aj na decembrový termín. Možno vtedy by sa nám ten podporný tím aj zišiel. Fakt neviem, čo bude po skončení kvalifikácie, ktorá je momentálne rozohraná tak, ako je.
V polovici augusta vás čaká prvý prípravný zápas v Rumunsku. Máte už v hlave premyslenú vašu prvú nomináciu.
Samozrejme, že už mám v hlave zafixované nejaké mená Ligové futbalové súťaže v Európe sa ešte iba rozbiehajú. Prví začali Česi, kde máme niekoľko zaujímavých hráčov. Špičkové európske kluby sa na vstup do svojich ligových súťaží intenzívne iba pripravujú. Začali sa hrať predkolá európskych pohárov. Toto všetko musíme pri prvej nominácii zohľadniť. Žiaľ, niektorí hráči sú zranení. Po zranení sa do tréningu vracia Marek Bakoš, s ktorým sme sa stretli v Plzni cez polčas zápasu so Sarajevom. Zranený je tiež Marek Sapara, mimo hry je stále Dušan Švento. Takže mi to vychádza, že šancu dostanú aj nejakí hráči, ktorí doteraz nehrali, respektíve, ktorí hrali v reprezentácii málo. Ešte si to musím dôkladne premyslieť.
Budete na jeseň budovať nové mužstvo na ďalšiu kvalifikáciu, alebo sa pokúsite v tejto kvalifikácii ešte o nejaký futbalový zázrak, hoci v jej závere hráme tri ťažké stretnutia na pôde súperov?
V reprezentácii je každý zápas dôležitý. Samozrejme, veľmi dobre si uvedomujeme, že v závere kvalifikácie nás čakajú veľmi silní súperi. Bosna a Hercegovina je top favorit našej skupiny. Najskôr si s ňou zmeriame sily v Žiline, potom cestujeme do Bosny. Ale prečo sa aj s top favoritom nepokúsiť o nejaký dobrý výsledok? Už som povedal, že diváci, ktorí nás budú sledovať v žilinskom hľadisku, alebo potom neskôr iba v televízii, musia z nášho herného prejavu cítiť, že mužstvo je opäť zomknuté, že opäť tvorí jeden kolektív, ktorý ide za dobrým výsledkom (dlhá odmlka). Bude to ťažké. Musíme byť realisti. Tri zápasy hráme vonku, jeden doma. Ale žiadny tréner predsa mužstvo neposiela na ihrisko s pokynom, aby zápas prehrali. Aj preto chceme toto mužstvo naštartovať k tomu, aby sa na zrazy a zápasy tešili, aby zasa v reprezentácii vytvorili dobrú partiu (krátka odmlka). Samozrejme, chceme tento kolektív oživiť perspektívnymi hráčmi, respektíve chceme do reprezentačného dresu opäť obliecť hráčov, ktorí v minulosti tak veľa priestoru nedostali. Ale o tom som už hovoril.
Aká bude vaša trénerska filozofia pri tvorbe mužstva a jeho herného prejavu? Budete mať predstavu, čo budete chcieť s mužstvom hra, a do tej predstavy budete vyberať hráčov, alebo sa budete pri taktike riadiť najmä podľa toho, aký súper proti nám nastúpi – a čo nám na ihrisku dovolí?
Musíme si na rovinu povedať, že v tomto smere máme obmedzené možnosti. Aktuálne totiž nemáme takých kvalitných hráčov na každom poste, že by sme mohli súperom vnútiť náš spôsob hry. Navyše, zatiaľ nemáme ani tak kvalitný kolektív, aby sme si zakaždým mohli povedať, že toto a toto ideme hrať. V súčasnom stave slovenskej reprezentácie sa musíme pozerať na silu súpera. Z toho musíme vychádzať. Veď teraz nás čakajú tri ťažké zápasy na pôde rivala. V Bosne a Hercegovine, ktorá je top favorit našej skupiny, potom v Grécku, kde sa body ´nerobia´ ľahko, a v Lotyšsku. Preto nám je jasné, že v záujme úspechu v tom – ktorom zápase musíme naplno využiť tých najlepších futbalistov, ktorých máme k dispozícii. A samozrejme musíme im ´ušiť´takú taktiku, ktorá im ako hráčom najviac sedí, najviac vyhovuje. To je jediná šanca na úspech. Všetkým nám je tiež jasné, že zápasová stratégia bude mať ešte aj nejaké špecifiká a nuansy, ale tie by som nerád riešil cez média (smiech).
Máte za sebou bohatú kariéru ako hráč, veľa ste už dokázali aj ako tréner Košíc, ktoré ste ako prvé slovenské mužstvo priviedli do skupinovej fázy Ligy majstrov 1997/1998. Od koho ste sa ako tréner najviac naučili – a ktorého trénera ste si počas svojich hráčskych rokov najviac vážili?
Pokiaľ ide o reprezentáciu, tam nemusím dlho rozmýšľať. Dvojica Václav Ježek a Jozef Vengloš bola pre celý československý futbal jedno veľké plus. Pre náš futbal bolo šťastie, že sme ich mali pri kormidle reprezentácie. Od nich som ako hráč – reprezentant najviac dostal. Tréner Ježek bol obdivuhodný motivátor, ktorý vedel mužstvo nadchnúť. Jeho prístup nás dokázal vyburcovať k veľkým výkonom. V tomto bol naozaj pán majster. Tréner Vengloš ho dopĺňal veľmi kvalitnými poznatkami, informáciami. Docent Vengloš bol už vtedy mimoriadne fundovaný futbalový odborník. Dodnes si máme čo povedať, keď sa stretneme. On nás vedel špičkovo pripraviť po taktickej stránke. Od tých dvoch som sa veľa naučil. Tak isto od trénerov, ktorí ma viedli v Lokomotíve Košice. Predovšetkým od Michala Baránka, ktorý nás priviedol nie iba k víťazstvu v Československom pohári, ale neskôr aj k 3. miestu v bývalej federálnej lige. Vyššie skončila iba Zbrojovka Brno a Dukla Praha. S trénerom Baránkom sme hrali aj vtedajšie európske pohárové súťaže – Pohár víťazov pohárov a Pohár UEFA. To boli najkrajšie roky košickej Lokomotívy. Ako hráč som sa dosť naučil aj od Jozefa Jankecha, ktorý prišiel po trénerovi Baránkovi. Z futbalovej teórie mi však najviac poznatkov odovzdal docent Vengloš, za čo som mu stále veľmi vďačný.
Zhováral sa Štefan Žilka
