Benešove dekréty áno, ostatné menšiny nie: Keď progresívny humanizmus končí tam, kde sa nepočítajú hlasy - KOMENTÁR

Keď Progresívne Slovensko (PS) znova otvorí tému Benešových dekrétov, väčšinou to má jednoduchý dôvod: blížia sa voľby alebo potrebujú získať hlasy maďarských voličov na juhu Slovenska. Zrazu sa hovorí o „kolektívnej vine“, „ľudských právach“ a „vyrovnaní sa s minulosťou“. Michal Šimečka to označuje za obranu práv všetkých občanov bez rozdielu národnosti. Lenže keď sa pozrieme na iné menšiny, ten veľkorysý humanizmus sa akosi vytratí.

Súvisiaci článok:

Seriózna debata o slovensko-maďarských vzťahoch sa nedá viesť pri selektívnej historickej pamäti, používaní revizionistického jazyka a uplatňovaní dvojakého metra na podobné vyjadrenia

Rusíni

Vezmime si nás Rusínov. V roku 1945 nás Benešov dekrét č. 33/1945 a neskoršia vyhláška č. 71/1945 zbavili československého občianstva len preto, že sme sa v sčítaní v roku 1930 prihlásili k rusínskej národnosti. Tisíce ľudí, ktorí bojovali proti nacistom alebo boli prenasledovaní, sa zrazu stali „osobami bez štátnej príslušnosti“.

Dodnes nie je úplne vyriešená ani reštitúcia majetku gréckokatolíckej cirkvi – kostoly a pozemky, ktoré najprv zobral komunistický režim a potom ich v 90. rokoch nedostali späť v plnom rozsahu. Progresívne Slovensko o tom nikdy nehovorilo nahlas. Žiadne uznesenie, žiadna tlačovka v Prešove.

Rómovia

A Rómovia? Najväčšia a najviac znevýhodnená menšina na Slovensku – Luník IX, osady bez vody a elektriny, generačná chudoba, nezamestnanosť nad 80 percent, segregované školy. Predseda Rómskej rady Slovenska Zoltán Kassa roky upozorňuje na tieto problémy, chodí na stretnutia s politikmi všetkých strán, predkladá konkrétne návrhy na bývanie, vzdelávanie aj zamestnanosť.

Napriek tomu sa v komunikácii Progresívneho Slovenska téma Rómov objavuje len výnimočne – a aj to väčšinou ako kulisa pri boji proti extrémizmu, alebo pri kritike vládnej koalície. Áno, PS si zástupcu Rómskej menšiny občas pozve na tlačovku, áno, v programe majú pekné vety o inklúzii. Ale kde sú konkrétne návrhy zákonov, kde je masívny plán na čerpanie eurofondov do osád, kde je viditeľná kampaň, ktorá by tému Rómov posunula do centra pozornosti tak, ako sa to podarilo s Benešovými dekrétmi pre maďarskú menšinu? Nikde.

Zoltán Kassa a jeho tím robia svoju prácu, no Progresívne Slovensko ich hlas využíva len vtedy, keď sa to hodí do predvolebného príbehu o „ľudských právach“. Keď sa kamery vypnú, Rómovia sa opäť vracajú na okraj záujmu – lebo masovo nevolia PS a nemajú v Bruseli ani v Budapešti takú silnú lobby ako maďarská menšina. A to je presne ten moment, keď sa „progresívny humanizmus“ mení na obyčajný politický kalkul.

Progresívne Slovensko nám tak ukazuje, že ľudské práva a historická spravodlivosť nie sú pre nich princíp, ale nástroj. Bránia ich tam, kde sa to oplatí politicky. Tam, kde nie, radšej mlčia. A to je presne ten rozdiel medzi skutočnou ochranou menšín a len jej predvolebným marketingom.