BRUSEL 4. októbra (WEBNOVINY) – Líder víťaznej strany belgických volieb Bart De Wever v pondelok oznámil, že rokovania o vytvorení koaličnej vlády opäť zlyhali. Belgicko tak viac než tri mesiace po parlamentných voľbách stále nemá novú vládu. „Je po všetkom,“ uviedol na margo neúspechu rokovaní De Wever, predseda separatistickej Novej flámskej aliancie (N-VA).
Doterajšie pokusy o zostavenie vlády skončili zatiaľ vždy patom, pretože flámske strany žiadajú vo Flámsku väčšie právomoci. S tým však nesúhlasia Valóni, ktorí sa zároveň obávajú, že by to mohlo viesť k rozdeleniu krajiny. Predchádzajúce kolo rokovaní vedené lídrom valónskej Socialistickej strany (PS) Eliom Di Rupom z tohto dôvodu rovnako neuspelo.
Belgicko nemá vládu od predčasných parlamentných volieb, ktoré sa v krajine uskutočnili 13. júna. Dôvodom ich konania bol rozpad vládnej koalície premiéra Yva Leterma, z ktorej vystúpila kľúčová politická strana Open – Flámski liberálni demokrati (Open-VLD).
Odchodom z vlády protestovala proti tomu, že sa belgické valónske a flámske strany nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu. To je tiež jeden z hlavných problémov, na ktorého riešení sa nevedia belgické politické strany zhodnúť ani teraz.
SITA/AFP
Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.
Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.
V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel – hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.
Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.
V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.
wbn
