Nezaradený poslanec NR SR a zakladateľ mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia Miroslav Beblavý je šokovaný z konania vládnych strán. Uviedol to pred novinármi na margo toho, že v stredu predložili na rokovanie aktuálnej schôdze parlamentu návrh novely zákona o volebnej kampani a novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Tento bod by mala snemovňa prerokovať po schválení skráteného legislatívneho konania. „Ja som šokovaný z toho, čo si koalícia dovoľuje. Aby niekto išiel osem mesiacov pred voľbami skráteným konaním zásadne meniť pravidlá politickej súťaže,“ uviedol Beblavý.
Podľa Beblavého ide predseda SNS Andrej Danko meniť pravidlá preto, aby sa udržal v parlamente aj ďalšie volebné obdobie. „V návrhu je zrušenie tretích strán, limit na členské, limit na pôžičky a dary. To je zneužitie moci. Je to obmedzenie politickej súťaže,“ povedal Beblavý. Diskusia o návrhu na skrátené legislatívne konanie sa začne ešte v stredu.
Návrh na skrátené konanie
Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák povedal, že návrh na skrátené konanie je vládny návrh. Podľa neho treba zákon upraviť a priestor na reakciu budú mať opozičné strany počas rokovania o návrhu.
„Neformálne diskusie prebiehali aj s opozičnými politikmi, diskusie boli, uvidíme, či zákon prejde,“ uviedol s tým, že nie je to namierené na obmedzovanie niektorých politických strán. „Rozprávame sa o rovnosti politických strán, aby financovanie bolo transparentné, aby všetci mali rovnaké podmienky,“ uviedol.
Limity na financovanie politických strán sú podľa Bugára potrebné, ale návrh Danka ešte nevidel
Bernaťák je presvedčený, že má byť jasné, kto bude financovať politické strany aj ich volebnú kampaň. „V súčasnosti existujú tretie strany, nikto nevie, koľko tretích strán bude zapojených do volebnej kampane. Bavíme sa len o transparentnosti a rovnosti,“ priblížil.
Zároveň dodal, že by sa nemalo stávať, aby oligarchovia financovaním „kúpili politickú stranu“ a prostredníctvom nej presadzovali opatrenia vo svoj prospech. „Každý rozumný politik by mal tento návrh podporiť,“ vyhlásil a zdôraznil, že o návrhu boli diskusie aj s viacerými opozičnými politikmi, mená však nekonkretizoval.
Ako uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár, návrh „sa rieši expresne, vzhľadom na to, aké informácie máme“. „Voľby nemôžu byť súťažou peňazí, musí to byť súťaž tvárí, ale hlavne programu. V návrhu sa menia niektoré veci, ktoré sa zneužívajú, ako napríklad tretia strana,“ priblížil.
Most-Híd návrh v prvom čítaní podporí
Poslanec z Mosta-Híd Peter Antal uviedol, že v prvom čítaní návrh podporia. „To je jasné. Nemáme s návrhom zásadný problém. Je ešte ďaleko pred voľbami. Nie je to niečo, čo by nemohla akceptovať každá politická strana,“ dodal Antal.
Návrh poslancov koaličných strán SNS, Most-Híd a Smer-SD na novelu zákona o volebnej kampani a zákona o politických stranách a politických hnutiach reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel vedenia volebnej kampane vo voľbách vykonaných po nadobudnutí účinnosti zákona o volebnej kampani z roku 2014.
„Cieľom tejto právnej úpravy je vytvoriť rovnaké súťažné podmienky pre politické strany a politické hnutia súperiace vo voľbách o hlasy voličov. Vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti; nie len vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Inštitút tretích strán sa minul účinku
Podľa predkladateľov sa inštitút tretích strán minul svojmu účinku a neplní tie ciele a úlohy, pre ktoré bol do slovenského právneho poriadku zriadený. Po vykonaní viacerých volieb sa dokonca javí, že tento inštitút môže narúšať aj rovnaké súťažné podmienky politických strán.
„Keďže jedny politické strany môžu byť podporené neobmedzeným počtom tretích strán a teda aj ich v súčte ničím neobmedzeným limitom finančných prostriedkov, iné politické strany nie sú podporené žiadnymi tretími stranami a musia dodržať limit ustanovený pre politické strany v sume 3 000 000 eur a niektoré politické strany dokonca môžu byť činnosťou tretích strán vedúcich voči nim negatívnu ‚volebnú‘ kampaň výrazne poškodené,“ uvádzajú poslanci.
Finančne zabezpečený kandidát môže podľa koalície „disponovať“ aj niekoľkými tretími stranami a svojou vlastnou masívnou mediálnou volebnou kampaňou tak presiahnuť protikandidátov vo voľbách, čím sa stáva úsilie o získanie voliča aj medzi samotnými kandidátmi jednej politickej strany nerovnoprávnym a neprimerane závislým od finančných prostriedkov.
Obmedzenia možnosti financovania
Politické strany a politické hnutia majú okrem iného aj iné obmedzenia možnosti financovania, limit na volebnú kampaň, zavádzajú sa maximálne členské príspevky a pod. – teda ich financovanie je právne regulované, tak aby zodpovedalo ich osobitému spoločenskému postaveniu a osobitnej účasti vo volebnom procese.
Ďalej sa upravujú niektoré sankčné ustanovenia zákona o volebnej kampani. Upravuje sa spôsob ukladania sankcií, resp. zosúlaďuje sa spôsob ukladania sankcií so zákonom o politických stranách a politických hnutiach tak, že namiesto finančného rozpätia pokuty sa ustanovuje konkrétna pokuta vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú politická strana, alebo kandidát prekročili prípustnú sumu nákladov na volebnú kampaň.
Ďalej sa ustanovujú na vyššiu sumu niektoré horné hranice pokút tak, aby bolo zo strany štátu možné efektívnejšie sankcionovať niektoré vážne alebo opakované delikty.
Ročný členský príspevok
V nadväznosti na vyššie uvedené úpravy v zákone o volebnej kampani sa navrhuje v úzko súvisiacom zákone o politických stranách a politických hnutiach ustanoviť maximálnu sumu ročného členského príspevku, ktorú môže politická strana prijať od jedného člena, na sumu 10 000 eur.
Tiež sa navrhuje, aby politická strana počas jedného volebného obdobia do Národnej rady Slovenskej republiky mohla prijať v súhrne najviac 3 500 000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov.
Navrhovaná suma sa rovná približne sume, ktorú počas jedného volebného obdobia prijme politická strana z príspevkov zo štátneho rozpočtu v prípade, ak vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získa viac ako päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán, a zabráni sa neúmernému „predvolebnému“ predlžovaniu politických strán, ktoré sa spoliehajú na svoj volebný úspech a následné príjmy zo štátneho rozpočtu.
