Ako hodnotíte tento týždeň, v ktorom vyvrcholil útok premiéra Roberta Fica na financovanie SDKÚ-DS odchodom Mikuláša Dzurindu z pozície volebného lídra strany?
Bol to začiatok predvolebného boja. Ten bude arogantný, dynamický, do istej miery aj nekorektný, nefér. Budú sa používať všetky možné zbrane. Pravdy, polopravdy, možno lži. To je prvé posolstvo.
S útokom na najsilnejšiu opozičnú stranu prišiel premiér.
Je to prekvapujúce. Skôr som čakal, že s prvým signálom príde opozícia, pretože ona je odstavená od moci. Prekvapilo ma to, pretože preferenčne SDKÚ-DS vôbec Smer-SD neohrozuje. Neviem stále, čo tým chcel Fico dosiahnuť. Nerozumiem tomu. Keby mali obe strany preferencie vo výške 25 a 30 percent, tak by som tomu rozumel. V tomto prípade však nie. Na druhej strane premiér mávnutím jednej ruky zhodil zo stola všetky kauzy koalície, v ktorých ide o miliardy korún. Ako keby tým povýšil Jána Slotu a Vladimíra Mečiara na úroveň spravodlivých, ktorí majú právo súdiť. Ja osobne by som im toto právo úplne odoprel vzhľadom na Mečiarovu vládu, ktorej súčasťou bol aj Slota. A odvolávam sa aj na pôsobenie tejto vlády, kde strieda jeden škandál druhý s veľkým únikom peňazí. Spomeňme si, že nám Európska únia hrozila zadržaním peňazí, spomeňme si na predražené tendre, Mečiar stále nevie vysvetliť pôvod majetku a Slotu sa na pôvod majetku nikto nepýta, pretože čo sa dalo má napísané pomaly aj na bratrancov z tretieho kolena. Zrazu táto zostava tu ide moralizovať financovanie politickej strany.
Premiér prišiel s tvrdením, že SDKÚ-DS prala špinavé peniaze.
Nech to vyšetrí generálna prokuratúra. Ale determinovať dopredu, že ide o pranie špinavých peňazí, pričom premiér je právnik, to je na trestné oznámenie. To je osočovanie. On to nemôže vedieť dopredu, kým sa to nevyšetrí. On to však urobil v médiách, verejne. Toto považujem za nehoráznu drzosť a za znižovanie právneho povedomia a kultúry na Slovensku. Kto iný, ako premiér, by mal striktne dodržiavať zákony aj pri takýchto vyhláseniach. Mal hovoriť o podozreniach, ale on otvorene hovoril o praní špinavých peňazí.
Neplatí však stará slovenská múdrosť, že bez vánku sa ani lístok nepohne.
Platí v spoločenstvách ako je rodina, firma. Ale prísne podľa práva, tam to neplatí. Na súde to neplatí. Tam platí, až keď je vynesený rozsudok.
Zlé boli aj reakcie niektorých novinárov, ktorí Robertovi Ficovi skočili úplne na túto hru a de facto ako keby ich riadil.Ján Baránek
Ako vnímate reakcie na túto kauzu?
Zarazilo ma ako všetci sadli na túto hru. Dokonca na začiatku ju prijalo aj SDKÚ-DS. Videli sme absolútne zlé reakcie Mikuláša Dzurindu, keď bol asi v prvom momente zaskočený a hovoril, že si nič nepamätá. Prvé reakcie boli úplne zlé. Zlé boli aj reakcie niektorých novinárov, ktorí Robertovi Ficovi skočili úplne na túto hru a de facto ako keby ich riadil. Aj keď nevedomky. Predseda koaličnej strany ide osočovať a pritom po boku má ľudí, ktorí nevedia vysvetliť pôvod svojho majetku. U ktorých je tiež silné podozrenie z nezákonného obohacovania. A to zrazu nevadí. To je v poriadku. To neospravedlňuje ani to, že máme predvolebný boj, pretože ísť s dvomi capmi robiť záhradníka, to je príliš.
Nesúhlasím ani s hodnotením, že Fico to prestrelil a odpálil si protivníka. To je hlúposť. Čo iné chcem s protivníkom v súboji urobiť ako ho odpáliť. Robert Fico v tomto súboji vyhral. On neprestrelil nič. Jednoducho vyhral, pretože protivník hodil uterák do ringu.Ján Baránek
Očakávali ste také skoré odstúpenie Dzurindu z pozície volebného lídra po takejto kauze? Veď on rozchodil iné kauzy.
Vôbec som to nečakal. Bola to jeho chyba. Keď chcel odstupovať, mal dokomunikovať celú kauzu. To totiž nie je problém, alebo nemal by byť. Ale v čase vrcholiacej kauzy odstupovať nemal. Považujem to za zlý krok. Nesúhlasím ani s hodnotením, že Fico to prestrelil a odpálil si protivníka. To je hlúposť. Čo iné chcem s protivníkom v súboji urobiť ako ho odpáliť. Robert Fico v tomto súboji vyhral. On neprestrelil nič. Jednoducho vyhral, pretože protivník hodil uterák do ringu.
Prečo to vnímate ako chybu Dzurindu?
Bola to jeho systémová chyba, pretože, keď niekto odstúpi uprostred nedoriešenej kauzy vo všeobecnosti sa to môže vyložiť, ako priznanie viny. Aj keď Dzurinda okamžite vyhlasoval, že o priznanie viny nejde, ale jedna vec je verbálna rovina, lenže tej verbálnej argumentácii odporuje samotný skutok. Ak chcel odstúpiť, mal to urobiť až po odkomunikovaní problému.
SDKÚ-DS sa chystá riešiť dilemu, kto bude teraz lídrom. Iveta Radičová, alebo Ivan Mikloš. Majú to rozlúsknuť členovia strany v primárkach. Čo je v tejto situácii pre SDKÚ-DS lepšie?
V prípade Ivana Mikloša by to nebola zmena, pretože je vnímaný ako alter ego Mikuláša Dzurindu. V takom prípade korok Dzurindu by bol zbytočný. Ak existujú názory, že odstúpením Dzurindu Fico stratil cieľ, s čím nesúhlasím, tak plnohodnotný cieľ by sa mu v osobe Mikloša postavil opäť. Možno ešte lepší. Mikloš sprevádza Dzurindu od vzniku SDKÚ. Sprevádza ho pri všetkých úspechoch aj neúspechoch a kauzách. Iveta Radičová tento problém nemá. Rozhodne pre voliča, aj pre prípadného voliča SDKÚ-DS je Radičová prijateľnejšia. Hovorím aj o voličoch, ktorý by chceli voliť SDKÚ-DS, ale personálne bariéry im v tom bránili. Iveta Radičová je z tejto dvojice tá, ktorá je schopná nabaliť väčší voličský potenciál ako Ivan Mikloš.
Otázka je, či Radičová je rovnako lepším lídrom ako pre voličov aj pre členov strany. Či teda člen strany rozmýšľa rovnako ako volič.
Pokiaľ stojí otázka takto, nech z tej strany urobia klub. Nech zrušia politickú stranu a nech urobia klub. Potom sú tam možné aj takéto úvahy.
V kuloároch sa hovorí, že Dzurinda na prezídiu strany navrhne ako kandidáta na lídra práve Mikloša.
Preto som povedal, že keď sa riadia touto filozofiou, treba SDKÚ-DS zmeniť na klub. Tak ako sú pánske kluby v Anglicku, alebo dámske kluby. Treba z toho urobiť klub, ktorý má vlastné vnútorné pravidlá a nimi sa riadi bez ohľadu na názor okolia. Pokiaľ hovoríme o politickej strane, politická strana je politickou, pretože chce moc. Tú moc jej nedávajú členovia, ale voliči. Preto sa musí riadiť aj názorom voličov. Pokiaľ je toto v rozpore, tak strana prestáva byť politickou stranou de facto a mení sa na nejaký záujmový klub a len navonok vystupuje ako politická strana. Ak sú tieto veci v rozpore, nemôže byť takáto strana úspešná tak, ako by mohla byť.
Môže súboj o líderstvo rozčesnúť SDKÚ-DS?
Určite nie pred voľbami. Oni predsa proklamujú, že ten súboj nie je nepriateľský, ale súťaž. Nepobadal som zatiaľ, že by malo ísť o vnútorné narušenie SDKÚ-DS, alebo jeho rozpoltenie. Znovu platí, že strane má ísť o moc. To je legitímne. Každá strana by mala chcieť získať moc.
Bola by Radičová schopná prežuť porážku v strane, ak prvýkrát bola vlastne donútená kandidatúry o líderstvo sa vzdať, alebo na druhej strane, bol by Dzurinda schopný uniesť víťazstvo Radičovej v primárkach?
Mal by byť schopný. Ak nie, tak nemal odstupovať, alebo rovno povedať, že Ivan Mikloš je korunný princ. Druhou vecou je, koho by to bola vlastne prehra. Pokiaľ Radičová je schopná nabaliť voličov a Mikloš je vnímaný ako druhé ja Dzurindu, nevidím potom hru o to, že prehrá osoba, ale vidím hru o zlé rozhodnutie strany.
Dá sa vnímať odstúpenie Dzurindu z líderskej pozície ako začiatok konca jeho politickej kariéry?
Myslí, že on to tak nevníma, ale v prípade akéhokoľvek volebného úspechu SDKÚ-DS, je to určite začiatok konca jeho politickej kariéry.
To znamená, že dobrý výsledok SDKÚ-DS, znamená koniec Dzurindu?
Neviem si predstaviť politickú stranu, ktorá si na svojom čele nechá politika, čo musel odísť kvôli škandálom a politika, ktorý jej pomôže k úspechu vo voľbách neurobí predsedom. To potom naozaj nie je politická strana, ale klub. Politická strana sa musí riadiť logikou a zdravým rozumom. Pokiaľ sa tým neriadi, prestáva byť politickou stranou.
Zhováral sa Radovan Pavlík