BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) – Bankový sektor na Slovensku vykázal ku koncu mája tohto roka zisk vo výške 357,061 mil. eur. Bankové domy tak podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) zvýšili svoj čistý zisk medzimesačne o 39,5 % a v porovnaní s koncom mája 2010 až o 86 %. Čisté úrokové výnosy sektora predstavovali 740,59 mil. eur, pri medzimesačnom náraste o 26,5 %. Výnosy z poplatkov a provízií bánk vzrástli v porovnaní s koncom apríla podobne o 26 % na 245,882 mil. eur.
Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur. Uplynulý rok znamenal pre slovenský finančný sektor oživenie, rast ziskovosti a zlepšovanie celkovej finančnej pozície. Výkonnosť bánk vlani ťahal predovšetkým sektor domácností, najmä cez oživenie na trhu úverov na bývanie. Bankový sektor ťažil podľa Národnej banky Slovenska z nízkych úrokových sadzieb, no v ďalšom období môže byť rizikom práve ich opätovné zvyšovanie. Iná situácia bola na trhu firemných úverov, ktoré zaznamenali vlani len veľmi mierne oživenie. V roku 2009 zisk bánk klesol o 50,8 % na 250,1 mil. eur.
Banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slovensku by mali od začiatku budúceho roka platiť štátu osobitný odvod. Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý by mal účinnosť nadobudnúť od 1. januára 2012, už pripravilo Ministerstvo financií SR. Rezort podľa predbežných údajov k 31. decembru 2010 odhadol potenciálny výnos z týchto odvodov vo výške 51 mil. eur.
Bežný účet platobnej bilancie po štvrťroku stále v prebytku
Bežný účet platobnej bilancie bol po troch mesiacoch tohto roka v prebytku 154,9 mil. eur. Vyplýva to zo spresnených údajov Národnej banky Slovenska (NBS). V rovnakom období vlani bol pritom bežný účet platobnej bilancie naopak v schodku takmer 250 mil. eur. Za tohtoročným prebytkom stojí naďalej obchodná bilancia.
V prvom štvrťroku prevýšil objem vývozu tovarov dovozy o 454,3 mil. eur. Z ostatných zložiek bežného účtu boli ku koncu marca v pluse ešte bežné transfery, ktoré vykázali prebytok v objeme 228 mil. eur. Bilancie služieb a výnosov boli naopak záporné, keď schodok bilancie služieb dosiahol 127,9 mil. eur a bilancia výnosov bola v deficite 399,6 mil. eur.
Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie boli po troch mesiacoch celkovo v pluse 824 mil. eur. Podieľal sa na tom predovšetkým finančný účet, ktorého prebytok predstavoval 781,7 mil. eur, zvyšných 42,3 mil. eur tvoril prebytok kapitálového účtu. Po započítaní schodku z chýb a omylov na úrovni 978,9 mil. eur celková platobná bilancia Slovenska bola ku koncu marca na nulovej úrovni.
V rámci samotného finančného účtu dominoval predovšetkým prebytok ostatných investícií v sume 752,3 mil. eur. V pluse však boli aj priame investície na úrovni 267,6 mil. eur a portfóliové investície vykázali prebytok vo výške 173,9 mil. eur. Jedinou položkou finančného účtu, ktorá skončila za prvý štvrťrok v mínuse, tak boli finančné deriváty. Tie za tri mesiace vykázali schodok na úrovni 412,1 mil. eur.
Za celý minulý rok pritom vykázal bežný účet platobnej bilancie deficit v objeme takmer rovnakom ako v roku 2009, teda bezmála 2,3 mld. eur. Vlani skončili v mínuse všetky zložky bežného účtu okrem obchodnej bilancie, ktorá vykázala mierny prebytok na úrovni 137,5 mil. eur.
Zahraničný dlh SR v marci naďalej rástol
Zahraničná zadlženosť Slovenska pokračuje v raste. V treťom mesiaci tohto roka podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) totiž hrubá zahraničná zadlženosť krajiny stúpla medzimesačne o 2,548 mld. USD na 73,367 mld. USD. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška zahraničná zadlženosť dokonca stúpla o 10,963 mld. USD.
Za marcovým nárastom externého dlhu stáli predovšetkým medzipodnikové pôžičky pri priamych investíciách, ktoré za mesiac stúpli o 1,235 mld. USD na 15,712 mld. USD. Rástli však aj zahraničné záväzky ostatných sektorov. Zahraničný dlh vlády v treťom mesiaci stúpol o 492,9 mil. USD na 16,631 mld. USD, centrálnej banky o 769,5 mil. USD na 20,377 mld. USD a ostatných subjektov o 473,3 mil. USD na 11,179 mld. USD. Jediným sektorom, kde sa zahraničný dlh znižoval, boli banky, kde klesol o 422,6 mil. USD na 9,468 mld. USD.
Na medziročnej báze však najviac stúpli zahraničné pasíva vlády, ktoré oproti stavu ku koncu marca 2010 stúpli o 5,795 mld. USD. Nasledoval zahraničný dlh bankového sektora s nárastom o 1,853 mld. USD a ostatných sledovaných sektorov s 1,624 mld. USD. Medzipodnikové pôžičky pri priamych investíciách boli medziročne vyššie o 1,591 mld. USD. Najnižší medziročný nárast zahraničného dlhu vykázala centrálna banka s 99,5 mil. USD.
