Česká republika sa nečakane otvorila a v boji s pandémiou bude asi pokračovať bez núdzového stavu. Menšinová vláda premiéra Andreja Babiša nepresvedčila poslaneckú snemovňu, aby podporila trvanie núdzového stavu.
Český kabinet spolu s vedením krajov zachraňuje situáciu na poslednú chvíľu. Núdzový stav má v Česku skončiť v nedeľu 14. februára. Hrozí český scenár aj na Slovensku?
Onedlho bude Národná rada SR rozhodovať o predlžení núdzového stavu. Pomery v slovenskom parlamente sú však iné ako v českom.
Vláda predĺžila núdzový stav, trvať bude približne do polovice marca
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) sa opiera o ústavnú väčšinu 95 poslaneckých hlasov. Kopírovanie českej cesty je preto skôr nepravdepodobné. Vzbúriť by sa museli viacerí koaliční poslanci, ale vzhľadom na ťažkú situáciu v nemocniciach a krivku úmrtí na ochorenie COVID-19, sa odpor zákonodarcov nečaká.
Česi pred voľbami
Česká opozícia vláde vyčíta, že sa automaticky spolieha na predlžovanie núdzového stavu. Niektoré návrhy opozície u susedov sa však podobajú návrhom z radov slovenskej opozície. Napríklad, že protiepidemiologické opatrenia je možné prijímať na základe zákona o ochrane verejného zdravia.
Pravdou je, že čoraz s väčšou nevôľou sa prijímajú kroky vlád na oboch brehoch rieky Moravy. V Česku je zvýšená aktivita opozície podmienená aj blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Tie sa majú uskutočniť tento rok v októbri.
Český minister vnútra Jan Hamáček na sociálnej sieti napísal, že opoziční poslanci cynicky vsadili na to, že čím viac zavaria vláde, tým viac budú voliči dôverovať opozícii. Výsledkom bude podľa neho chaos a nedôvera v politiku ako celok.
Na Slovensku je núdzový stav od 1. októbra
Na Slovensku počas druhej vlny pandémie núdzový stav trvá od 1. októbra minulého roka. Vláde ho odporučil prijať Ústredný krízový štáb. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu počíta s jeho vyhlásením najviac na 90 dní.
Na pochybnosti, či je možné ho vyhlásiť aj po tejto lehote, vláda vlani reagovala novelou ústavného zákona. Tá umožnila núdzový stav predĺžiť v súvislosti so vznikom pandémie najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. Parlament však musí najneskôr do 20 dní odsúhlasiť jeho predlženie.
Manažovanie epidémie
Vládny kabinet schválil opätovné predĺženie núdzového stavu 5. februára 2021. Trvať má do 19. marca.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v predkladacej správe uviedol, že nepredlženie núdzového stavu vrátane obmedzenia vychádzania, by malo za následok veľmi rýchlu eskaláciu epidemickej situácie, ktorú bude prakticky nemožné ďalej manažovať.
Problematická štátna karanténa aj kompetencie hygienikov. Ombudsmanka sa obrátila na ústavný súd
„Núdzový stav bude využitý predovšetkým na ukladanie pracovnej povinnosti na účely zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, reprofilizáciu nemocníc z dôvodu potreby iného druhu lôžok a na prijatie obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania, a to z dôvodu nevyhnutného obmedzenia mobility a tým pádom aj sociálnych kontaktov, čo je jeden z najúčinnejších spôsobov obmedzenia šírenia ochorenia COVID-19,“ tvrdí rezort zdravotníctva.
Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský portálu SITA.sk povedal, že ak by všetci ľudia boli rozumní, dá sa to aj bez núdzového stavu. „Žiaľ, v takomto svete nežijeme. Myslím si, že je potrebný vzhľadom na výnimočnú situáciu, ktorú máme na Slovensku,“ uviedol Visolajský.
Niet inej cesty
Koaličné strany s veľkou pravdepodobnosťou potvrdia trvanie núdzového stavu. Predsedníčka zdravotníckeho výboru parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS) povedala, že čím dlhšie bude trvať, tým bude viac otázok a aj väčší tlak na jeho zrušenie.
„Aj my v SaS sme rozmýšľali nad tým, aké opatrenia urobiť, aby sme vedeli koronakrízu riadiť bez núdzového stavu. Sama som sa tejto otázke venovala a zistila som, že by bolo potrebné zmeniť pravidlá v Zákonníku práce či vo verejnom obstarávaní,“ uviedla pre Webnoviny.sk
Povedala si preto, že asi je lepšie mať núdzový stav. Poslankyňa si nevie predstaviť, ako by fungoval rezort zdravotníctva. Problémy by boli napríklad pri nákupe zdravotníckeho materiálu, pri reprofilizácii lôžok, presúvaní personálu alebo pri nariadeniach určených pre súkromné zdravotnícke zariadenia.
„Teraz nie je vhodné meniť núdzový stav, akonáhle to bude trochu možné, urobíme to. Ani nám to nie je milé, ale myslíme si, že teraz sú na núdzový stav oprávnené dôvody,“ dodala.
Podľa členky zdravotníckeho výboru parlamentu Anny Záborskej (OĽaNO) pandemická situácia na Slovensku potrebuje rázne riešenia.
„Sami vidíme, že žiadne polovičaté prístupy nepomáhajú. Preto, a tiež z dôvodu rôznych nových mutácií koronavírusu, som presvedčená, že Národná rada SR schváli núdzový stav veľkou väčšinou,“ usúdila poslankyňa. Doplnila, že zodpovední musia byť všetci, niet inej cesty.
Opozícia nechce zákaz vychádzania
Opozícia predĺženie núdzového stavu naposledy nepodporila. Podpredseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Boris Susko (Smer-SD) si vie predstaviť argumenty, na základe ktorých by núdzový stav nemal schváliť ani slovenský parlament podobne ako český.
Podľa Suska koaličným poslancom však chýba sebareflexia pri odsúhlasovaní návrhov vlády.
„Vládni poslanci odhlasovali to, čo im vláda navrhla a nezamýšľali sa nad tým, či je to v súlade s ústavnými právami a či je potrebné ich obmedzovanie,“ vyjadril sa pre Webnoviny.sk Susko. Myslí si, že protiepidemiologické opatrenia sa dajú zabezpečiť aj bez zákazu vychádzania. Odporučil pozrieť sa na situáciu v Rakúsku.
„Podľa môjho názoru situácia sa na Slovensku zhoršila najmä niekoľkonásobným celoplošným testovaním, kedy sa zvyšovala mobilita a to, aby sa ľudia správali zodpovedne a znížili mobilitu, sa dá aj bez núdzového stavu,“ mienil Susko.
Poslanec Richard Raši (Hlas-SD) pred časom hovoril, že núdzový stav je potrebný v zdravotníctve a v zariadeniach sociálnych služieb. Vláda ho však podľa neho zneužíva na obmedzovanie slobody prejavu a zhromažďovania sa, pretože sa bojí protestov.
Oficiálny termín, kedy sa parlament zíde k otázke predlženia núdzového stavu, ešte známy nie je.
Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vyhlasovala ho ešte vláda Petra Pellegriniho. Trval do polovice júna 2020. Už nová Matovičova vláda obmedzila niektoré základné práva občanov počas veľkonočných sviatkov. Išlo o zákaz vychádzania. Zakázala aj zhromažďovanie sa s výnimkou členov spoločnej domácnosti.