Voliči v Českej republike vrátili do premiérskeho kresla miliardára Andreja Babiša. Jeho hnutie ANO vyhralo s výrazným odstupom od Spolu premiéra Petra Fialu.
Výsledok hlavného (zatiaľ) vládneho zoskupenia je aj po štyroch rokoch vládnutia solídny, nedá sa v žiadnom prípade hovoriť o debakli, ale Babišov odstup cez 10 percent mu pokračovanie vo vládnutí neumožňuje.
Prekvapením a aj ohodnotením kampaňových schopností je vysoký počet preferenčných hlasov (62 728) pre ministra zahraničných vecí Jana Lipavského, ktorý počas mandátu prešiel od Pirátov k Spolu.
Výsledky volieb v Česku: Babišovo ANO má vyše 34 percent a Stačilo! prepadlo, do Snemovne ide šesť strán
Morálne víťazstvo Pirátov
STAN (Starostové a nezávislí)Víta Rakušana s 11,23 percentami sú z celkového výsledku sklamaní. Rakušan najviac volal po tímovej hre a dosiahnutí magickej 101-ky. Aj napriek neúspechu však zložiť mandát predsedu nemusí, pretože to chcel urobiť ak sa dostanú od voličov menej ako 10 percent hlasov.
Andrej Babiš rokuje o novej vláde, bol už aj za prezidentom, ale poverenie ešte nedostal – VIDEO, FOTO
Zlepenec českých komunistov, zvyškov ČSSD a ďalších radikálnych ľavičiarov pod názvom Stačilo! sa do Poslaneckej snemovne neprebojoval. Pre českých prozápadných demokratov je to popri sklamaní z celkového výsledku jednoznačne najlepšia správa týchto volieb.
Andrej Babiš, to na strane ľavice doslova povysával, potom ako v rámci spoluvládnutia úspešne zdecimoval historickú ČSSD jej teraz zasadil poslednú ranu. Smutný koniec…
Komunisti pani Konečnej zase prídu o časť zastaveného majetku. Piráti, ktorý boli v zvláštnej pozícii, pretože sa na vládnutí dlhý čas priamo podieľali a potom z nej vystúpili/boli odídení, išli do volieb samostatne a na počet mandátov (+14), si v týchto voľbách polepšili. Predbehnutie Okamurovho SPD je tiež „morálnym víťazstvom“. Ostávajú však najmenšou opozičnou stranou a presadzovanie ich agendy bude zložité.
„Obchodník “ Okamura
Za víťaza týchto parlamentných volieb možno označiť aj stranu Motoristé sobě, ktorá pri svojom prvom pokuse o vstup do Poslaneckej snemovne uspela a bez jej podpory hnutie ANO vládu nezostaví.
Jej najvýraznejší líder a kampaňová tvár Filip Turek sa označuje za sklamaného voliča ODS a duchovnú spriaznenosť s expremiérom a exprezidentom Václavom Klausom je v strane cítiť v mnohých aspektoch. Áno, je to v niečom nostalgia po „deväťdesiatych rokoch“, kde spomienkový optimizmus vytesňuje ich temné stránky.
SPDTomia Okamuru, ktorú prieskumy vynášali až do pozície tretieho najsilnejšieho zoskupenia, nakoniec klesla až za Pirátov a oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu niekoľko poslaneckých mandátov stratila. Cenou útechy, nie malou, však je, že Babiš podporu SPD pre vládnutie potrebuje a Okamura, ktorého správanie roky usvedčuje, že politika je pre neho skôr biznis a príjem, než konkrétne politické riešenia, ju náležite „zobchoduje“.
Česko sa môže posunúť na východ
Andrej Babiš má ambíciu zostaviť po voľbách jednofarebnú vládu. Bez SPD a Motoristov to urobiť nevie. Ich cena bude vysoká. Prečo by sa mali vzdať podielu na exekutívnej moci? Prečo by nemali mať svojho ministra/ministerku? Čo im za to môže sľúbiť a dať?
Na európskom a medzinárodnom poli ČR stratí. Fialova vláda, svojou jednoznačnou a konzistentnou podporou brániacej sa Ukrajine mala rešpekt západných partnerov a dokázala vytvoriť zaujímavé a silné partnerstvá s nordickými krajinami a napríklad i Portugalskom. Neostala uviaznutá v stredoeurópskom priestore a hrala väčšiu hru.
Andrej Babiš (spolu s Viktorom Orbánom a Robertom Ficom) hovorí o obnove spolupráce vo Vyšehradskej štvokre (V4). Otázkou je akého „Visegrádu“ (bez najsilnejšieho Poľska?) a akú reálnu kvalitu taká spolupráca môže/bude mať?
Áno, v minulosti sa V4 v rámci EÚ miestami dokázala správať ako koordinovaný blok. Problém je, že sa sústredila najmä na brzdenie procesov a postupne bola partnermi vnímaná nie ako blok, ale najmä ako „road block“ – teda prekážka. Ten pocit nezmizol, skôr sa pri dnešnom správaní maďarského premiéra Orbána a predsedu slovenskej vlády Fica znásobil. Chce tam Česko skutočne patriť? Nepoškodí to skôr jeho reálne záujmy?
Hrádza Bruselu, je heslo, nie politika, ktorá strednú Európu posúva žiadúcim smerom v čase, keď na kontinente prebieha najväčšia vojna od 2. svetovej a Rusko sa netají tým, že má záujem pokračovať. Západ roky bral Baltov a Poliakov, krajiny s historickými skúsenosťami s ruským a neskôr transformovaným sovietskym imperializmom, ako kuvikov.
Anexia Krymu a plnoškálová invázia na Ukrajinu v roku 2022 aspoň časť Západu prebudili z ilúzií o Putinovom Rusku. Bolo rozumné Baltov a Poliakov počúvať zavčasu, nestratili by sme toľko času a mohli byť pripravenejší. Dnes sú to práve populisti v strednej Európe, ktorí vytvárajú priamo či nepriamo „road block“ našej pripravenosti voči ruskej hrozbe. A tam smeruje moja obava z českej víkendovej voľby. V mene ľúbivých sľubov sa opätovne odložia potrebné spoločné úsilia a kroky.
Česko sa tak môže posunúť na východ aj bez deklarovanej lásky ku kremeľskému vodcovi, ako ju predvádza svojimi cestami slovenský premiér. Geopolitická ukotvenosť na Západe je dnes meraná viac konkrétnymi krokmi ako deklaráciami. A tu môže stredná Európa zlyhávať. V čase, keď si to Európa nemôže dovoliť.
