BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) – Nemám žiadne plány, aby som tu spôsobil nejaký výbuch, odpovedal dnes novinárom takmer plynulou slovenčinou jeden zo žiadateľov o azyl Džáved Ali, ktorý pochádza z pakistanského Pandžábu. Džavéd totiž najprv nepochopil zmysel otázky, aké má u nás plány.
Vzápätí sa na vlastnom omyle zasmial. Na Slovensku je už sedem rokov, domovinu opustil z obavy, že sa mu tam niečo môže stať. Cieľovú krajinu v čase svojho odchodu nemal, chcel len jedno.
„Bezpečný život, nemal som žiadny plán, kam mám ísť,“ vysvetľuje. O svojej rodine, ktorá zostala doma, nemá už dlho žiadne správy. U nás sa mu už podarilo zohnať si prácu. „Prácu každý potrebuje,“ konštatuje. Podobných príbehov sú v slovenských azylových zariadeniach desiatky.
Bubnovanie afganských hudobníkov či jedlá tradičnej kuchyne dnes v pobytovom tábore v Rohovciach pripomínali, že je Svetový deň utečencov. Slovenské azylové zariadenia pre utečencov pri tejto príležitosti zorganizovali podujatia a brány otvorili aj novinárom. Rohovce momentálne obýva asi tridsiatka žiadateľov o azyl. „Niekedy prídu také vlny, že máme veľa ľudí z Indie, teraz ich je veľa z Ruskej federácie, z Afganistanu veľa ľudí chodí,“ konštatoval projektový koordinátor Slovenskej humanitnej rady Peter Devínsky.
„Prídu na naše územie veľmi traumatizovaní, vystresovaní, vyčerpaní, dehydrovaní, unavení. Potrebujú pomoc, predovšetkým psychologickú,“ dodáva Janovičová. Domovskú krajinu opúšťajú pre vojenské konflikty, rodové násilie, týranie. Neraz sú za odchodom aj ekonomické motívy.
Osudy mnohých utečencov v azylových zariadeniach sú neradostné, príkladom je 20-ročný Farhád Gafurí, ktorý pochádza z afganskej provincie Kundúz. „Stratil som celú rodinu, mamu, otca, sestry, tak som prišiel sem, lebo celú rodinu mi zabil Taliban,“ hovorí. Za cestu zaplatil v eurách tisíce. V budúcnosti by rád žil na Slovensku a to z prozaických dôvodov – nestrieľa sa tu, takže je to podľa neho bezpečná krajina.
Ukrajinec Mirča Zajec, ktorý o sebe hovorí, že je spisovateľ, i keď ešte svoje diela nepublikoval, sa už raz na Slovensku o azyl neúspešne pokúšal. Potom prešiel viaceré krajiny Európy – Taliansko, Rakúsko, Španielsko a Francúzsko. „Teraz chcem, aby mi spravili papiere o vrátení do Talianska, lebo to je prvý štát, kde som znova po negatívnej odpovedi Slovenska žiadal o azyl.“
Ako tvrdí, v Taliansku mu aj ponúkali vybavenie dokladov, aby tam mohol byť zákonne, ale problém bol v inom. „Ja som ich prosil o byt, že musím mať aspoň jednu izbu na život, ale oni povedali, že nemôžu,“ Na otázku, prečo si teraz verí, že to dopadne lepšie hovorí, že má veľmi vážne doklady.
