Rozplakať zákazníka väčšinou nebýva cieľom obchodníkov, ak však ide o slzy radosti či dojatia, je to už iný prípad. „Nemocnica pre bábiky“ Australian Doll Hospital sa svedkom takýchto sĺz stáva často. Unikátna opravovňa starých hračiek, ktorá ako jedna z mála prežila aj v časoch, kedy svet zaplavili série jednotvárnych plastových hračiek z veľkovýroby, tento rok oslavuje už 101 rokov.
Vyše storočná „lekárska“ tradícia
„Sme jednou z posledných nemocníc, ktoré opravujú všetko. Čo sa týka bábik, dnes to už dokáže málokto,“ uviedol 67-ročný „primár“ unikátnej opravovne Geoff Chapman, ktorý pokračuje v rodinnej tradícii začatej v minulom storočí jeho otcom.
Za ten čas nemocnica vdýchla druhý život vyše trom miliónom bábik, plyšových medvedíkov, hojdacích koníkov a tradičných drevených hračiek na kolieskach. „Mali sme tu už aj klaunov v životnej veľkosti či štvormetrového plyšového krokodíla,“ smeje sa Chapman. So svojím tímom v Sydney pravidelne opravuje prsty, hlavy či oči hračiek, ktoré sa stali obeťami detských výbuchov zlosti, útokov domácich miláčikov či súrodeneckých súbojov pred dávnymi rokmi.
Chirurgické náradie
„Naše náradie často pripomína nástroje skutočných chirurgov,“ prezradila „lekárka“ Kerry Stuart, ktorá v nemocnici pracuje už 25 rokov. Dĺžka liečby poškodených pacientov často záleží od dostupných špecialistov a prísneho rozvrhu. Niektorí sa špecializujú len na opravu nôh a rúk, ďalší si trúfnu na oči a tí najšikovnejší aj na vlasy.
„Najťažšie sa opravujú celuloidové bábiky. Tento materiál je veľmi tenký, takmer ako vlákno, keďže je vyrobený z jedného z prvých syntetických plastov vôbec,“ uviedol Chapman. Výroba očí dá tiež zabrať. „Je to zložité na súmernosť, takže to istý čas trvá. Niekedy ich musím robiť aj na tri razy, kým som s nimi úplne spokojný,“ dodal primár.
Rušné vojnové časy
Chapman senior založil unikátny koncept nemocnice v uplynulom storočí ako súčasť obchodu so zmiešaným tovarom. Jedného dňa mu prišla zásielka s poškodenými bábikami z Japonska a zručný obchodník sa ich rozhodol opraviť vlastnými silami. Dopyt po liečebných službách pre hračky vyvrcholil počas druhej svetovej vojny, kedy bol dovoz hračiek pozastavený a rodičia sa deťom snažili opraviť zničené hračky.
„Obdobie vojen bolo pre nemocnicu tým najrušnejším. Vtedy mali až 70 zamestnancov a šesť pracovní,“ spomína Chapman. Dnes v nemocnici ordinuje 12-členný tím, stále však mesačne prijmú okolo dvesto hračkárskych pacientov.
Slzy vďačnosti
„Povedal by som, že asi 80 percent našich zákaziek prichádza od ´veľkých detí´,“ prezradil majiteľ nemocnice, ktorú navštevujú najmä ľudia v strednom veku, ktorí chcú svojim vnúčatám darovať vzácne bábiky s dávkou spomienok a nostalgie.
„Mali sme zákazníkov, ktorí prepukli v plač, keď zbadali svoje cenné bábiky či medvedíkov už opravených. Keď boli deti, mali na hranie asi len jedinú bábiku, nie jednu po každej návšteve supermarketu, ako je to dnes. Preto je to vždy také dojímavé,“ uviedol Chapman. „Pracovať v tejto nemocnici a sledovať takéto reakcie je preto pre nás veľkým potešením,“ dodal primár.
www.news.yahoo.com
