BRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) – Vplyv výsledkov komplexnej akreditácie na financovanie vysokých škôl bude v konečnom dôsledku takmer zanedbateľný, tvrdí to člen Valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Ivan Ostrovský. „Pôvodný prísľub ministerstva školstva bol, že ten dopad bude v rozsahu až do 30 percent,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Ostrovský. Podľa neho v schválenom financovaní vysokých škôl na rok 2010 zavážia výsledky akreditácie len v jednej pätnástine. Nazdáva sa, že sa tak stalo na nátlak akademickej obce a jej reprezentácie. „Je smutné, že sme sa odmietli pozrieť do zrkadla, ktoré nám nastavila komplexná akreditácia,“ konštatoval Ostrovský.
Ak by ministrovi Jánovi Mikolajovi prešiel pôvodný návrh, podľa ARRA by si školy vďaka výsledkom v komplexnej akreditácii zabezpečili v systéme štátneho financovania dokopy 150 miliónov eur. „V konečnom dôsledku je to len 10 miliónov eur,“ povedal Ostrovský. Ministerstvo školstva sa k vyjadreniam ARRA dlhodobo odmieta vyjadrovať. „Stále platí stanovisko, že sa ku komentárom ARRA nevyjadrujeme, pretože ich údaje nepovažujeme za relevantné,“ povedala agentúre SITA hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Rezort sa odmietol vyjadriť i k ratingu komplexnej akreditácie, ktorého výsledky dnes zverejnila ARRA. Agentúra vyhlásila, že v komplexnej akreditácii zaradila Akreditačná komisia do kategórie univerzitných vysokých škôl aj priemerné vysoké školy. Podľa Ostrovského je z jedenástich univerzít, ktoré do najvyššej kategórie navrhla začleniť Akreditačná komisia, len päť takých, ktoré si zaslúžia najvyššie postavenie. Medzi elitu by ARRA zaradila Univerzitu Komenského, Univerzitu veterinárskeho lekárstva, Trnavskú univerzitu, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a Slovenskú technickú univerzitu. Zatiaľ čo Akreditačná komisia hodnotila školy vo vzťahu k priemeru vysokých škôl, ARRA ich porovnávala s najlepšími, upozorňuje Ostrovský.
Štyri vysoké školy, ktoré navrhla Akreditačná komisia medzi univerzity, dosahujú podľa hodnotenia ARRA úroveň odborných vysokých škôl. V skupine s najhorším hodnotením skončili Technická univerzita Košice, Žilinská univerzita, Univerzita Mateja Bela i Univerzita Konštantína Filozofa. „Ak chceme mať vyčlenené naozaj univerzity, zišiel by sa prísnejší meter,“ tvrdí Ostrovský.
V komplexnej akreditácii hodnotila Akreditačná komisia 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Od začiatku roka 2009 odsúhlasil Mikolaj zaradenie do elitnej skupiny deviatim školám – Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzite v Košiciach, Žilinskej univerzite, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Ekonomickej univerzite v Bratislave. Na začlenenie čakajú aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa podkladov z ministerstva školstva už splnili kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD.
Školy sa na základe výsledkov akreditácií rozdelia na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie budú dostávať aj peniaze – univerzity môžu rátať s najväčšou sumou, odborné vysoké školy s najmenšou. Do kategórie odborných vysokých škôl komisia predbežne zaradila Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné ohodnotila ako vysoké školy bez začlenenia. Všetky školy dostali šancu odstrániť svoje nedostatky do roka od návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia opätovne prehodnotí ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je naplánovaná na august tohto roku a začiatok roka 2011.
Voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla protest Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť. Kritizovala najmä ich retroaktivitu. Účinné totiž boli od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotil výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Vláda napokon protest prokuratúry na základe Mikolajovho odporúčania zamietla.
SITA