BRUSEL 1. júla (WEBNOVINY) – Šéf amerického rezortu diplomacie John Kerry v pondelok priznal, že ho vo veci medializovaných informácií o odpočúvaní diplomatov EÚ kontaktovala šéfka zahraničnej politiky únie Catherine Ashtonová.
Britská diplomatka ho vyzvala na „čo najrýchlejšie“ vysvetlenie týchto správ, ktoré v nedeľu a v pondelok priniesli západoeurópske médiá.
Kerry prisľúbil, že sa na celú záležitosť pozrie, no bez ďalšieho spresnenia podotkol, že sledovanie komunikácie nie je „ničím nezvyčajným“ aj v prípade iných krajín.
EÚ je však pobúrená. Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviene Redingová dokonca pohrozila odmietnutím pripravovanej dohody o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi a 28-členným blokom, o ktorej sa začalo rokovať v júni.
Nemenované zdroje z vnútra únie hovoria o „veľkom porušení dôvery“ zo strany Američanov, čo môže vyvrcholiť „veľkou politickou krízou“. Ako povedal nemenovaný zdroj, „toto ide ďaleko za opatrenia národnej bezpečnosti, sme na začiatku niečoho veľmi vážneho“.
Odpočúvali Francúzov, Grékov i Talianov
Nemecký týždenník Spiegel v nedeľu zverejnil informácie z utajovaného dokumentu.
Ten popisuje odpočúvanie diplomatickej misie EÚ vo Washingtone i v newyorskom sídle OSN prostredníctvom umiestnenia mikrofónov v budove a nabúrania sa do počítačov s prístupom k emailom a dokumentom.
Podľa vplyvného nemeckého týždenníka sa o Európanov explicitne hovorí ako o „terčoch“.
Britský denník Guardian v pondelok zase informuje, že medzi takmer 40 „terčmi“ odpočúvania boli aj veľvyslanectvá Francúzska, Grécka a Talianska vo Washingtone.
Američania totiž údajne chceli vedieť o nezrovnalostiach medzi krajinami únie.
Exprezident odpočúvanie obhajuje
Diplomacia by mala byť nedotknuteľná, upozorňuje šéf OSN
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun v pondelok upozornil, že jednotlivé krajiny by mali rešpektovať nedotknuteľnosť diplomatických misií na svojom území, ktorá sa týka i oblasti výmeny informácií.
Vyjadril sa tak v súvislosti s informáciami o údajnom sledovaní diplomatov Európskej únie v Spojených štátoch, ktoré pochádzajú od bývalého spolupracovníka tamojších tajných služieb na úteku Edwarda Snowdena. „Od členských štátov (OSN) sa očakáva… že budú chrániť nedotknuteľnosť diplomatických misií,“ povedal Pan pred novinármi v Ženeve.
Odpovedal tak na otázku týkajúcu sa najnovších odhalení pripisovaných Snowdenovi. Zverejnené správy odmietol priamo komentovať, zdôraznil však, že diplomatické misie „by v zásade mali byť chránené vrátane (ich) informácií“.
Predchodca Baracka Obamu v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN potvrdil, že programy boli reakciou na ohrozenie krajiny po útokoch z 11. septembra.
Nepopulárny exšéf Bieleho domu však tvrdí, že si za svojim rozhodnutím stojí a Obamova administratíva sa podľa jeho slov s únikom informácií prostredníctvom Edwarda Snowdena vyrovná.
Bývalý spolupracovník tajných služieb však podľa republikána bezpochyby poškodil krajinu a jej bezpečnosť.
„Programy som zaviedol v záujme ochrany krajiny so zárukou, že osobné slobody budú garantované. Každopádne, dejiny posúdia moje rozhodnutie. Už sa toho nedožijem, pretože objektívne zhodnotenie bude určitý čas trvať. Som s tým však vyrovnaný. Urobil som, čo som urobil. Viem, aká bola vtedy atmosféra,“ povedal Bush počas humanitárnej misie v Zambii, odkiaľ sa presunie do Tanzánie, kde sa v utorok stretne so svojim nástupcom.
Obaja si spoločne uctia pamiatku obetí útoku na americké veľvyslanectvo v Dar es Salaam spred 15 rokov. Obama, ktorý v Tanzánii končí svoje africké turné, v pondelok na margo prevalenia škandálu s odpočúvaním diplomatov EÚ a jej členských štátov potvrdil plnú spoluprácu Washingtonu s Bruselom. Podľa neho sa však tajné služby vždy budú chcieť dozvedieť oficiálne nezverejňované informácie v záujme lepšieho pochopenia sveta.
Kauza odpočúvania
Spiegel aj Guardian sa k týmto informáciám dostali vďaka bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi, ktorý začiatkom júna zverejnil informácie o programe tajných služieb USA.
Tridsaťročného Snowdena chcú USA súdiť za odhalenie tajných americko-britských programov sledovania telefonickej a internetovej komunikácie pre potreby spravodajských služieb.
Spojené štáty ho obvinili zo špionáže, krádeže vládneho majetku a nedovoleného zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti.
Snowden mal v pondelok odletieť z Moskvy do kubánskej Havany, do lietadla však nakoniec nenastúpil a podľa ruskej vlády sa stále nachádza na moskovskom letisku Šeremetevo. To však pre neplatné cestovné doklady nemôže opustiť. USA už požiadali Ekvádor o neudelenie azylu stíhanému Američanovi.