Kirgizský ľudskoprávny aktivista Azimžan Askarov, ktorý si odpykával doživotie za údajnú účasť na etnickom násilí, zomrel vo veku 69 rokov vo väzenskej nemocnici.
Výbor Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva a viaceré medzinárodné ľudskoprávne organizácie pritom krajinu opakovane žiadali o jeho prepustenie, pričom upozorňovali aj na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav.
Zdravotné problémy
Askarov podľa kirgizskej väzenskej služby zomrel v sobotu vo väzenskej nemocnici, kam ho deň predtým prijali so zápalom pľúc. Podľa vyhlásenia trpel aj srdcovými problémami a ďalšími chronickými ochoreniami. Jeho právnik pritom pre agentúru Interfax povedal, že keď ho nedávno naposledy videl, silno kašľal a mal problémy s dýchaním.
Askarova odsúdili na doživotie v súvislosti s národnostnými nepokojmi, ktoré si v roku 2010 na juhu Kirgizska vyžiadali životy 470 ľudí, väčšinou etnických Uzbekov. Medzinárodné organizácie pritom kirgizské úrady kritizovali za to, že sa pri vyšetrovaní zameriavali najmä na uzbeckú menšinu.
Ľudsko-právna organizácia
Askarov pred svojím zadržaním viedol ľudsko-právnu organizáciu na juhu krajiny, ktorá sa zameriavala na podmienky vo väzeniach a zaobchádzanie so zadržanými zo strany polície. V júni 2010 dokumentoval násilnosti a rabovanie.
V septembri toho istého roku ho uznali vinným z účasti na nepokojoch, podnecovania etnickej nenávisti a napomáhania pri zabití policajta. Ľudskoprávne organizácie následne konštatovali, že jeho zadržanie i proces sprevádzalo vážne porušovanie ľudských práv, vrátane mučenia.
Výbor OSN pre ľudské práva v roku 2016 zistil, že Askarova svojvoľne zadržiavali, držali ho v neľudských podmienkach, mučili ho a odopreli mu právo na spravodlivý proces. Kirgizské úrady však trvali na obvineniach aj odsúdení.