BRATISLAVA 15. júna (WBN/PR) – Sekcia asistentov výživy Slovenskej lekárskej spoločnosti uskutočnila v mesiacoch apríl – jún 2010 v rámci osvetového projektu „Hľadá sa šťastná rodina“, unikátny celoslovenský prieskum, cieľom ktorého je nájsť odpoveď na otázku, ako žije dnešná rodina na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 1000 detí, chlapcov a dievčat, vo veku 11 – 18 rokov.
Deti chcú tradície
Ukázalo sa, že tradícia nedeľného obedu, pozostávajúceho z polievky a hlavného jedla, často doplneného o dezert vo forme domáceho koláča alebo pudingu, sa teší veľkej obľube. Uviedlo to až 91 percent detí, pričom len 2 percentá uvádzajú ako nedeľný obed jedlá typu fast food a to najmä vo väčších mestách ako Košice, Prešov, Banská Bystrica, Zvolen a Bratislava.
Každý deň spolu jedáva rodina v 20 percentách domácností, tri až päťkrát do týždňa v ďalších 20 percentách, jeden až dvakrát do týždňa v 45 percentách domácností. Pri jedle sa skoro nikdy nestretáva so svojou rodinou 15 percent detí.
Obľúbené jedlá našej mládeže sú: bryndzové halušky, vyprážaný rezeň, vyprážaný syr, pirohy, parené buchty, špagety, pizza, kuracie prsia a hranolky. Z polievok sa najväčšej obľube teší slepačia, paradajková, šošovicová a fazuľová. Za zdravé potraviny deti považujú: ovocie a zeleninu, bio produkty, rastlinné nátierky, cereálie, jedlá bez konzervantov, potraviny s vysokým obsahom vitamínov a nízkym obsahom tuku, mliečne výrobky či kuracie mäso a ryby.
Z prieskumu vyplynulo, že 62 percent detí raňajkuje každý deň, 82 percent detí pravidelne desiatuje a 91 percent detí si nosí desiatu z domu.
Rastlinné nátierky považuje 90 percent opýtaných detí za zdravé. Najpreferovanejším ovocím sú jablká, banány, pomaranče a mandarínky. V neskorých večerných hodinách konzumuje sladkosti, oriešky a chipsy v priemere 24 percent detí.
Atmosféra spoločného stravovania
Atmosféra pri spoločnom stravovaní rodín predstavuje dôležitý faktor celkovej psychickej pohody dieťaťa. U 49 percent detí panuje pri spoločnom obede/večeri výborná atmosféra a rodinná pohoda, 28 percent rodín pri jedle rieši rôzne problémy a 23 percent opýtaných uviedlo, že v ich domácnosti sa každý rýchlo naje a odíde od stola. Jasný rozdiel badať medzi väčšími mestami, kde sa väčší počet rodín rýchlo naje a už sa niekam ponáhľa, kým v menších mestách a obciach si spoločný obed/večeru vychutnávajú.
Dôležitú úlohu, okrem rodinnej pohody, zohráva aj prostredie, v ktorom sa dieťa či rodina stravuje. Prieskum ukázal, že až 57 percent detí jedáva pri výkone iných činností (písanie úloh, čítanie, pozeranie televízie, práca na PC), z toho 17 percentám detí na prostredí, v ktorom sa stravujú, nezáleží vôbec. Tento údaj hodnotíme ako zarážajúci vzhľadom na fakt, že všetky vyššie uvedené činnosti odvádzajú pozornosť detí od jedenia, čo sa neskôr odzrkadlí na trávení a vstrebávaní živín.
Pravidelný pohyb je pre zdravie detí nevyhnutný. Pozitívnou správou je, že sa väčšina detí pohybu venuje, z toho 51 percent detí trávi voľný čas aktívnym pohybom a zvyšok detí uvádza ako pohyb aktivitu v rámci telesnej výchovy v škole a chôdzu. Pešo chodia deti najmä do školy a na túry a obľube sa teší aj chôdza po nákupných centrách (13 percent z celkového počtu detí). 81 percent rodín sa snaží, podľa detí, žiť zdravým štýlom života.
V priemere 48 percent domácností získava potraviny ( najmä ovocie a zeleninu) zo záhrady, takže nemožno tvrdiť, že rodiny žijúce vo väčších mestách (Banská Bystrica 53 percent, Košice 45 percent a Bratislava 42 percent) nakupujú zdravé potraviny len v supermarketoch. V priemere 47 percent detí uviedlo, že cena potravín vo veľkej miere ovplyvňuje nákup v ich rodine. Z celkového počtu opýtaných až 49 percent detí tvrdí, že reklama neovplyvňuje nákup potravín v ich domácnosti, 14 percent respondentov priznáva, že sú ovplyvnení reklamou a 37 percent opýtaných detí to nevie posúdiť.
Zaujímal nás aj výskyt nadváhy v rodine či ochorenia, ktoré si vyžadujú diétne opatrenia. Najviac ľudí s nadváhou v rodine uvádzajú deti na západnom Slovensku (41 percent). 62 percent z celkového počtu opýtaných detí uvádza, že sa v ich rodine nadváha nevyskytuje. 13 percent detí uviedlo určitý typ diétneho opatrenia v rodine. Najčastejšie šlo o diabetickú diétu, bezlepkovú diétu, šetriacu diétu, diétu s obmedzením tukov, nízkocholesterolovú diétu či alergie na potraviny.
Koľko času trávi rodina spolu?
43 percent detí považuje čas trávený v rodinnom kruhu za dostatočný, kým 26 percent detí má pocit, že by to mohlo byť oveľa lepšie. Zo spoločných aktivít si deti najviac cenia možnosť porozprávať sa bez hádok a považujú za úžasné, keď cítia podporu svojich rodičov. V priemere až 38 percent detí uviedlo, že by sa ich rodina mala viac venovať spoločným rozhovorom.
Čo by mali robiť rodičia pre svoje zdravie?
Na východnom Slovensku si 27 percent detí myslí, že by sa ich rodičia mali zdravšie stravovať, 25 percent detí odporúča rodičom šport, 14 percent detí chce od rodičov, aby prestali fajčiť, 4 percentá odporúčajú šetriť svoje zdravie, 1 percento preventívne prehliadky, 5 percent si myslí, že rodičia žijú zdravo a rovnaké percento nemá pre rodičov žiadne odporúčanie.
Na strednom Slovensku by 22 percent detí najradšej videlo svojich rodičov športovať, 17 percent zdravo sa stravovať, 9 percent nefajčiť, 4 percentá šetriť sa, 7 percent si myslí, že žijú zdravo a 11 percent nemá pre rodičov žiadne odporúčanie.
Na západnom Slovensku 22 percent detí odporúča rodičom prestať fajčiť, 23 percent zdravo sa stravovať, 23 percent športovať, 5 percent šetriť si zdravie, 2 percentá odporúčajú preventívnu prehliadku, 7 percent si myslí, že žijú zdravo a 5 percent nemá pre rodičov žiadne odporúčanie.
Viac informácií nájdete na: http://www.rodinkastastnych.sk/
Spracovala Diana Kováčová,
predsedníčka Sekcie asistentov výživy Slovenskej lekárskej spoločnosti