Sviatky sú, v rámci obmedzení, pre mnohých aj o stretnutiach s rodinou a priateľmi. Iste sa konverzácie pri dobrom jedle a poháriku nezaobídu bez hodnotenia uplynulého roka, ktorý poznačila pandémia koronavírusu.
Na rad tak môžu prísť rôzne teórie o príznakoch ochorenia COVID-19, vakcínach, vládnych postupoch či existencii samotného vírusu. Ako by sme sa mali rozprávať s blízkymi o konšpiráciách bez toho, aby sme pokazili čaro Vianoc?
Zachovať pokoj
Pravidlo číslo jedna je zostať pokojný. Samozrejme, je dôležité konfrontovať sa s falošnými informáciami, no nie je vhodné, aby sa debata skončila vážnou hádkou.
Americký vedec Mick West tvrdí, že „konverzácia plná hnevu zanechá všetkých zúčastnených v negatívnej nálade a ešte viac podporí konšpirácie“.
Slováci sú náchylní uveriť konšpiráciám či klamstvu, v prieskume dopadli najhoršie
Psychológ Jovan Byford z britskej Open University uviedol, že konšpiračné teórie majú často silný emocionálny podtext. „Nie sú len o tom, čo je správne a čo nie, ale sú podporené pocitmi hnevu a rozhorčenia nad celkovým fungovaním sveta,“ povedal.
Treba pamätať aj na to, že podľa lekárov sa počas kričania zvyšuje pravdepodobnosť šírenia vírusu.
Pohŕdanie k ničomu nevedie
Druhé pravidlo odporúča nepohŕdať názorom iného človeka. K rozhovoru s priateľom alebo rodinou by sme mali pristupovať skôr s porozumením ako s výsmechom. „Trpezlivo si vypočujte ich názor,“ dodala Claire Wardle z organizácie First Draft bojujúcej proti dezinformáciám.
Ako hovorí, sama sa drží „zlatého pravidla“ nezahanbovať iných na verejnosti, pretože sa to veľmi často môže vypomstiť.
Pracovný stres ovplyvňuje výkon dvoch tretín zamestnancov na Slovensku
„Ak sa rozhodnete diskutovať o konšpiračných teóriách, nepohŕdajte názorom iného človeka, ale skúste nájsť spoločné stanovisko,“ radí Jovan Byford.
Ľudia často veria konšpiráciám, pretože niekde hlboko vo vnútri pociťujú strach a hnev. Človek by sa preto mal snažiť porozumieť ich názoru, a to najmä v tomto období.
Zmeniť predmet záujmu
Tretia rada sa týka podpory kritického myslenia. Tí, ktorí veria konšpiračným teóriám často hovoria, že si „spravili vlastný výskum“.
Ten však väčšinou spočíva v pozeraní okrajových videí na YouTube, sledovaní pochybných osobností na Facebooku a zbieraní dôkazov z neobjektívnych účtov na Twitteri.
Putin viní zahraničie zo zámernej destabilizácie, bezpečnostnú službu vyzval k väčšiemu úsiliu
Byford upozorňuje, že veľa takýchto ľudí sa považuje za „zdravých skeptikov“ a „odborníkov-samoukov“, ktorí sa zaoberajú zložitými problémami. „Vaším cieľom by nemalo byť prinútiť ich, aby boli menej zvedaví, ale zmeniť predmet ich záujmu,“ povedal.
Otázky, otázky, otázky
Štvrté odporúčanie podčiarkuje dôležitosť kladenia otázok. Kontrola faktov je veľmi dôležitá, no v súvislosti s konšpiračnými teóriami často nepredstavuje ten najlepší prístup v rámci konverzácie.
Podľa odborníkov sú oveľa účinnejšie otázky, ktoré „prinútia“ ľudí rozmýšľať nad alternatívnymi názormi.
Zamerať by sa mali na všeobecné otázky, ktoré povzbudia ľudí, aby začali premýšľať nad tým, čomu veria. Poznajú detaily teórií, ktorým veria? Majú vôbec zmysel? Premýšľali niekedy nad opačnou teóriou?
Výsledky sa dostavia, ale možno neskôr
Piate pravidlo upozorňuje, že by ľudia nemali očakávať okamžité výsledky. Pre tých, ktorí veria konšpiráciám zrejme nebude jednoduché len tak zrazu uveriť protinázoru, ale cesta k nájdeniu pravdy bude zrejme dlhšia.
Koniec konšpiráciám na Facebooku. Firma zakročí voči nepravdivým správam o vakcínach proti COVID-19
„Buďte realisti v tom, čo môžete dokázať,“ povedal psychológ Byford. „Konšpiračné teórie vzbudzujú u ľudí pocit nadradenosti. Je to dôležitý generátor sebaúcty, vďaka ktorému budú odolní voči zmenám,“ dodal.
Konšpiračné teórie sú väčšinou veľmi jednoduché a zakladajú sa na silných príbehoch, ktoré majú tendenciu vysvetliť fungovanie sveta. Realita je však zložitá, čo nie každý ľudský mozog dokáže spracovať.
Odborníci sa však zhodujú, že aj keď človek nevidí okamžité výsledky, nemal by sa vzdávať.