Tovary a služby na Slovensku za posledných jedenásť rokov od vstupu krajiny do eurozóny zdraželi o 17,9 %. V praxi to podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej znamená, že spotrebné výdavky, ktoré v roku 2009 vyšli slovenskú domácnosť 1 000 eur, sú dnes na úrovni 1 179 eur.
Označovali ho za najväčšiu hrozbu
Hoci sa pritom euro označovalo ako najväčšia hrozba pre cenový rast, ukázalo sa, že ceny na Slovensku po prijatí eura rástli pomalšie ako u našich neeurových susedov. A to ceny na Slovensku rástli stále rýchlejšie ako v priemere v eurozóne, alebo v celej Európskej únii.
Finančná správa začne rozposielať predvyplnené daňové priznania k dani z motorových vozidiel
Ako ďalej uvádza analytička Wood & Company Eva Sadovská, napríklad v Maďarsku ceny od roku 2009 stúpli až o tretinu a v Poľsku o pätinu. O niečo rýchlejší rast cien zaznamenali aj v Českej republike, kde stúpli o 18,4 %.
Medzi krajinami s rýchlejším rastom cien sa však nájdu aj naši jediní euroví susedia, keď v Rakúsku ceny za posledných jedenásť rokov stúpli o vyše 21 %. Slovensko pritom so spomínaným rastom takmer 18 % mierne prevyšovalo priemerný rast cien v eurozóne, ktorý dosiahol 14,7 % a v celej Európskej únii, kde predstavoval 17,5 %.
Zdražel alkohol aj zdravotníctvo
Na Slovensko pritom od prijatia eura ceny tovarov a služieb nerástli plynule. „Počas prvých dvoch rokov s eurom, ktoré boli ovplyvnené hospodárskou krízou, bol zaznamenaný pomalý rast cien tovarov a služieb na úrovniach 0,9 % a 0,7 %. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov 2011 a 2012 bolo zaznamenané najvýraznejšie zdražovanie a to na úrovniach 4,1 % a 3,7 %,“ uviedla Sadovská s tým, že v rokoch 2014 až 2016 naopak zaznamenali spotrebiteľské ceny dokonca medziročný pokles, a to o 0,1 %, 0,3 % a 0,5 %. Posledné tri analyzované roky 2017 až 2019 sa zase niesli v znamení medziročného rastu cien tovarov a služieb, a to o 1,4 %, 2,5 % a 2,7 %.
Od zavedenia eura pritom podľa analytičky najvýraznejšie zdraželo vzdelávanie, zlacneli naopak nábytok a bytové zariadenie. Ceny vzdelávania boli totiž oproti roku 2009 vyššie až o takmer 47 %. Výrazne zdraželi aj alkoholické nápoje a tabak o 41 %, zdravotníctvo o 37,5 % a reštaurácie a hotely o 32,6 %. V oblasti bývania, ktorá ukrajuje Slovákom najviac z ich rodinných rozpočtov, došlo za 11 rokov k nárastu cien o 15,3 %.
„V prípade potravín a nealkoholických nápojov, ktorých nákupy realizujeme takmer denne, sú dnes ceny o 20,8 % vyššie ako tesne pred zavedením eura,“ dodala Sadovská. Naopak, dnes sú ceny nižšie ako pred jedenástimi rokmi v prípade nábytku a bytového zariadenia, a to v priemere o 2 %.