Už pred zápasom mali naši vojaci zmiešané pocity, pretože prvý z dvoch finálových zápasov s Kanadou „skrečovali“, kvôli neobjektívnosti rozhodcu, ktorý v prvej minúte zápasu vylúčil až štyroch slovenských hráčov. Zápas sme teda prehrali 0:5 a napätie pred posledným finálovým zápasom sa pochopiteľne dalo krájať.
Kandahárska hokejová liga (KHL) vznikla pred niekoľkými rokmi z iniciatívy kanadských vojakov pôsobiacich na základni KAF v Kandaháre. Nehrá sa však ľadový hokej, ale klasický hokejbal na betónovej ploche v športovej obuvi s hokejkami a loptičkou. Už od začiatku to bola čisto kanadská záležitosť. Ligu hrá aj v súčasnosti dvanásť kanadských mužstiev. Postupne sa k nim pridali dve americké a dve slovenské mužstvá. Počet mužstiev si vyžiadal rozdeliť ligu na dve skupiny. Už v prvom ročníku ligy ukázali Slováci medzinárodnému publiku na základni, prečo je hokej naším najpopulárnejším športom. Rozhodcovia sú Kanaďania a podľa našich chlapov je to jediný dôvod, prečo sa Slovákom nepodarilo zatiaľ ani raz vyhrať ligu a v dvoch ročníkoch skončili druhí. Až do pripojenia sa našich mužstiev do ligy boli zápasy podľa pamätníkov dosť nudné. Až Slováci vniesli do zápasov perfektnú divácku kulisu s vlajkami, bubnami a pokrikmi. Kanaďania zareagovali a na zápasy začali nosiť vlajky s javorovým listom. Liga, aká má byť.
„Slovenskóóó, Slovenskóóó, héééjááá héééjááá, heja Slovensko!“ – ozýva sa v centre základne na Board Walk-u, ktorý je promenádou štvorcového tvaru s obchodmi s vojenskými potrebami a tradičnými afganskými výrobkami. Hneď vedľa hracej plochy je ihrisko na plážový volejbal a vo vnútri štvorca je betónová bežecká dráha. Všetky športoviská sú od poludnia až do neskorého večera využívané vojakmi. Byť v dobrej kondícii je pre vojaka veľmi dôležité. Hráči na hokejových striedačkách si dávajú posledné pokyny pred najdôležitejším zápasom sezóny. Dnes sa rozhodne o všetkom. V prípade prehry skončíme druhí a keď vyhráme, budú nasledovať samostatné nájazdy, ktoré nám môžu priniesť aj sladký pocit víťazstva v KHL.
Po urputnom boji našich chlapcov zo strážnej jednotky – druhé slovenské mužstvo v lige tvoria ženisti – po niekoľkých minútach svieti na svetelnej tabuli 1:0 pre nás. Vylučovaní sú hráči na oboch stranách a skóre sa vyrovnáva. O chvíľu už zasa vedieme o dva góly. Keď zaznela píšťalka hlavného rozhodcu oznamujúca koniec riadneho hracieho času, časť arény, kde sa vlnia slovenské vlajky radosťou buráca. Zvíťazili sme nad Kanadou 6:4 a pri troche šťastia môžeme vyhrať aj samostatné nájazdy. Diváci v maskáčoch s červeným listom na ramenách sú smutní, ale neprestávajú dúfať, že hráči z kolísky hokeja napokon pokoria trpaslíka z Európy. V hľadisku to už parádne vrie, keď po prvej sérii nájazdov na oboch stranách nepadol žiaden gól. Potom sa rozvlnila kanadská sieť a radosť Slovákov nemala konca. Schladenie prišlo po vyrovnaní hneď v nasledujúcom kanadskom nájazde. Potom ďalšia bezgólová séria, po nej neúspešný pokus súpera a napokon úspech spečatil presný zásah slovenského hráča do kanadskej bránky. „Sme majstri!“.
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Hľadisko hlasno ďakuje hráčom za skvelý výkon. Na veľké oslavy však nie je čas – treba si ísť oddýchnuť. Zajtra víťazov čaká dvanásť-hodinová služba na vchode do základne v nepriestrelnej veste, prilbe, s nabitou zbraňou a kuklou na ústach. Pekelná horúčava raz-dva vyženie z hlavy hokejové myšlienky. Rešpekt, ktorý naši vojaci získali, bude však hriať pri srdci viac a oveľa príjemnejšie ako horúce afganské slnko.
