„Je mi cťou oceniť dnes medailami NATO Non-Article 5 troch slovenských dôstojníkov, ktorí majú obrovský podiel na plnení našej spoločnej úlohy v Afganistane – odovzdávania moci do rúk Afganským bezpečnostným silám,“ povedal počas slávnostnej ceremónie zástupca veliteľa RC-S (Region Command – South – regionálneho veliteľstva Juh) brigádny generál Kenneth Dahl. Vo svojej reči vyzdvihol profesionalitu a nasadenie slovenských dôstojníkov pri plnení úloh v prospech veliteľstva, čo sa podľa neho pozitívne odráža na výsledkoch celej operácie ISAF. Na ceremónii sa zúčastnil aj veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Štefan Acsai, ktorý na záver odovzdal oceneným aj medaily Vojenského veterána.
Je veľmi ťažko preniknúť pod kožu našim trom oceneným kolegom z RC-S a dozvedieť sa detaily o ich práci. V práci zostávajú do neskorého večera a naša komunikácia prebieha hlavne prostredníctvom e-mailovej pošty. Kvôli ich vyťaženosti je ťažké stretnúť sa s nimi na základni a na ich pre vstup iných osôb na ich pracovisko platia prísne pravidlá. Veliteľstvo RC-S v Kandaháre zamestnáva asi 1300 osôb. Tento neuveriteľný kolos však po detailnom vysvetlení začína naberať charakter úžasného premysleného súkolesia, v ktorom je aj to najmenšie koliesko podstatné.
„Mojou prácou je koordinácia palebnej podpory zo zeme,“ začal rozprávanie o svojom funkčnom zaradení skúsený kapitán, ktorý je v operácii od marca tohto roka. V prípade, že sa koaličné jednotky dostanú do priameho kontaktu s protivníkom, spravidla požiadajú o palebnú podporu z nadriadeného stupňa. Takáto žiadosť putuje k nášmu kapitánovi, ktorý ju skompletizuje a odosiela na hlavný štáb operácie ISAF do Kábulu. Podľa naliehavosti žiadosti schvaľujú požiadavku velitelia na rôznych stupňoch velenia. „Po schválení v Kábule sa požiadavka vracia cezo mňa späť na Task Force (účelové zoskupenie síl), ktoré požiadavku vznieslo, aby mohlo začať pripravovať útok,“ vysvetľuje kapitán. Ten sa môže začať až po spracovaní rozkazu, ktorý opäť prechádza kontrolou Slováka na veliteľstve RC-S, ktorý ho potom predkladá kompetentným oddeleniam, až skončí u veliaceho generála RC-S.
Schvaľovací proces musí byť rýchly, pretože bezpečnostná situácia v Afganistane je veľmi dynamická a operácie prebiehajú v rýchlom slede. Na základe generálom schváleného rozkazu na útok dostane žiadajúca jednotka napríklad vzdušnú podporu s adekvátnym množstvom a typom munície. „Ešte pred samotným leteckým útokom musí byť cieľ niekoľko hodín pozorovaný, či už zo zeme, alebo zo vzduchu, aby sme predišli stratám z radov civilného obyvateľstva,“ spresňuje slovenský kapitán. „To je to najdôležitejšie,“ dodáva. Útok potom sleduje na svojom pracovisku v sále plnej obrovských monitorov, kde je v reálnom čase prenášaný obraz z leteckých záznamových prostriedkov nad bojiskom. Sála trochu pripomína z filmov známe riadiace stredisko NASA.
Väčšina z asi 60 osôb v pracovnej zmene sedí za svojím počítačom a do klávesnice ťuká obsah dôležitých dokumentov, ktoré sú nevyhnutné pre operácie v priestore zodpovednosti veliteľstva RC-S. Tí ostatní pozorne sledujú vývoj situácie na veľkom plátne upevnenom na vysokej stene pred nimi. Dostať sa dovnútra nie je jednoduché, pre vstup „cudzích“ osôb platia prísne pravidlá. Navyše je v priestoroch celého veliteľstva prísny zákaz používania akéhokoľvek záznamového prostriedku, a teda aj fotoaparátu. Po útoku je povinnosťou nášho dôstojníka spracovať „storyboard“, podrobne mapujúci priebeh celej akcie. Oddelenie palebnej podpory následne vyhotoví správu o úspešnom zničení cieľa. Slovenský kapitán musí takisto nepretržite sledovať všetky „kinetické“ udalosti na celom území pokrytom vojakmi RC-S. Denne totiž informuje o situácii svojho veliteľa – šéfa oddelenia palebnej podpory, a so styčnými dôstojníkmi zo všetkých podriadených brigád synchronizuje ich operačné činnosti. Zároveň im poskytuje podporu zo svojho – divízneho – stupňa.
Je veľmi ťažké doma na Slovensku pripraviť dôstojníkov na zastávanie takýchto funkcií. Stupeň velenia, z ktorého v misii operujú je porovnateľný s generálnym štábom našich ozbrojených síl. Preto si tieto pozície vyžadujú človeka odborne zdatného, flexibilného, jazykovo perfektne vybaveného, precízneho a odhodlaného. Takým je aj ďalší kapitán v štábe veliteľstva RC-S, ktorý sa stará o to, aby sa Afganské bezpečnostné sily dokázali prepravovať po zemi čo najbezpečnejšie. Predstavte si konvoj vojenských vozidiel s celkovou dĺžkou 30 kilometrov, ktorý sa pomaly sunie dva týždne cez niekoľko provincií. Stovky vojakov presúvajúcich sa v kolóne musia mať prestávky na odpočinok, stravovanie, doplnenie paliva. V prípade prevozu munície potrebujú ozbrojenú ochranu na úsekoch cesty, ktorú im poskytnú koaličné jednotky cez ktorých priestor zodpovednosti práve prechádzajú. Toto všetko musí náš dôstojník skoordinovať tak, aby neovplyvnil ostatnú činnosť na pozemných komunikáciách na území celého Afganistanu. „S afganskou armádou je niekedy ťažko čosi presne plánovať. Vojaci sú inej mentality, ako my zo západného sveta,“ začal vždy dobre naladený kapitán opis svojej práce. Ich disciplína je podľa neho na inej úrovni, ale postupne sa zlepšuje.
Pozitívny vplyv mentorov z operačných výcvikových styčných tímov (OMLT) je podľa jeho slov citeľný. Aj preto zahraniční mentori sprevádzajú všetky čerstvo vycvičené afganské jednotky počas celého presunu na miesto ich nasadenia. V závislosti od prepravovaného materiálu, techniky a munície musí slovenský dôstojník koordinovať aj už spomínané eskorty – ochranné jednotky, ktoré ochraňujú afganský konvoj počas presunu cez ich priestory zodpovednosti. Jednotlivé eskorty si konvoj „odovzdávajú“ na dopredu dohodnutých miestach. Príprava a koordinácia jedného takéhoto presunu trvá niekedy aj tri týždne, to znamená dlhšie, ako samotná preprava.
Všetky činnosti koaličných vojsk na území Afganistanu smerujú k spoločnému cieľu – postupnému odovzdaniu zodpovednosti za jednotlivé dištrikty a provincie afganským bezpečnostným silám. K tomu, aby velenie operácie ISAF vyhodnotilo pripravenosť Afganistanu na túto „tranzíciu“, musí analyzovať jednotlivé dištrikty v oblastiach ako sú bezpečnosť, politické riadenie, či rozvoj. Po celom Afganistane sú na regionálnych veliteľstvách nasadení analytici, ktorí zbierajú potrebné informácie k tomu, aby bolo možné odhadnúť dobu, ktorú potrebujú jednotlivé dištrikty a provincie na takýto vážny krok.
Jedným z analytikov na Regionálnom veliteľstve – Juh je aj šikovný slovenský nadporučík pracujúci v Skupine posudzovania Afganistanu (Afghan Assessment Group – South). „Mojou náplňou práce je zhromažďovať všetky informácie o jedenástich dištriktoch provincie Kandahár z troch spomínaných oblastí,“ vysvetľuje nadporučík. „Vyhodnotenie úrovne bezpečnosti, riadenia a rozvoja potom raz týždenne prezentujem pred zástupcom veliteľa Regionálneho veliteľstva – Juh,“ spresňuje. Informácie zo všetkých veliteľstiev zhromažďuje hlavný štáb operácie ISAF (IJC – ISAF Joint Command), ktorý dáva odporúčania veliteľovi operácie ISAF, ako postupovať v konkrétnych provinciách. Množstvo informácií, ktoré musí náš analytik získať a správne vyhodnotiť, raz za tri mesiace slúžia aj na spracovanie Správy o pôsobení operácie ISAF v hodnotenej provincii. „Tú musím dôkladne pripraviť s dôrazom na objektivitu pri posudzovaní,“ zdôrazňuje náš analytik. Skupiny posudzovania Afganistanu fungujú na všetkých regionálnych veliteľstvách operácie ISAF a ich príslušníci sa raz za osem týždňov diskutujú prostredníctvom telekonferencie spolu s hodnotiacou skupinou hlavného štábu ISAF, ktorý sídli v Kábule. Analýzy po schválení veliteľom ISAF sú dôležitým podkladom pre veliteľov brigád (task forces) pri postupovaní operácie v ich oblastiach.
Snáď ani niet lepšieho dôkazu o tom, že sme sa v štruktúrach operácie ISAF etablovali. Naši skvelí dôstojníci sú absolútne spoľahlivými a rovnocennými partnermi v mnohonárodnom prostredí operácie. Aj medaily Non-Article-5 neodovzdal zástupca veliteľa RC-S našim chlapom spolu s ostatnými príslušníkmi veliteľstva, ale rozhodol sa zvýrazniť ich podiel na úspechoch veliteľstva tým, že ceremónia bola pripravená špeciálne pre nich troch. Ich zahraniční kolegovia nastúpení pri tejto príležitosti nadšene tlieskali po slovách chvály od zástupcu veliteľa na ich adresu. Zástupca veliteľa navyše našim dôstojníkom odovzdal aj pamätné mince veliteľa RC-South, ktorých vlastníctvom sa mohli doteraz pýšiť iba dvaja Slováci.
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Prácu našich vojakov v štáboch vojenských operácií ľudia nie vždy chápu správne. Hlavne doma na Slovensku sú podobné funkcie civilistami podceňované. Treba si však uvedomiť, že akýkoľvek vojak, trebárs špeciálnej jednotky, môže byť na bojisku úspešný iba vtedy, keď má dostatok informácií a analýz o priestore, v ktorom bude pôsobiť. Jeho úspešnosť závisí aj od včasnej prepravy na miesto určenia, a už priamo v boji sa spolieha na palebnú podporu zo zeme alebo zo vzduchu. Po úspešnej akcii sa takýto vojak stáva hrdinom. O tých, ktorí mu k úspechu pripravujú cestu, sa vie zvyčajne málo, pretože nie sú zablatení plaziaci sa v prachu na fotografiách vojnových reportérov. Ich miesto je za počítačmi, nad mapami a schémami, vo víre množstva informácií. Ich odporúčania vďaka ich „šiestemu zmyslu“ pomáhajú vojakom prežiť na bojovom poli a obe strany to dobre vedia. Preto hrude bojovníkov, i našich mužov vo veliteľstve, bude zdobiť rovnaká medaila – Za účasť vo vojenskej operácii NATO.