BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Návrh prezidenta Andreja Kisku zmeniť volebný systém pri voľbách do NR SR je jedným zo spôsobov, ako si podchytiť ľudí v regiónoch a bol by vznikajúcej strane nápomocný.
Kiska by si tak pri definitívnom rozhodnutí o založení novej politickej strany urobil dostatočný prehľad o svojej podpore a schopnosti získať hlasy voličov. Predpokladá to politologička z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Bzdilová.
Zrušením jedného volebného obvodu by sa porušila rovnosť hlasov, oponuje Sulík Kiskovi
Uviedla to pre agentúru SITA ako reakciu na návrh prezidenta, aby sa pomerný volebný systém s jednomandátovým volebným obvodom zmenil na 79 volebných obvodov, aby mal každý okres svojho poslanca v Národnej rade SR. Ostatné mandáty poslancov parlamentu by mali byť podľa prezidenta doplnené doterajším systémom pomerného zastúpenia.
Viazanosť na regióny
Zmena volebného systému vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky môže podľa Bzdilovej pozitívne posilniť jej naviazanosť na regióny.
„V rámci zmeny volebného systému do NR SR existuje viacero možností, ako tento systém modifikovať. Nedávno napríklad vznikla petícia Parlamentu regiónov, ktorá navrhuje navýšenie počtu volebných obvodov z jedného na osem podľa jednotlivých krajov Slovenskej republiky. Hodnotím pozitívne, že sa o tejto problematike začína diskutovať. Na druhej strane vzhľadom na rôznorodosť a nejednotnosť návrhov je na mieste obava, či budú iniciátori schopní zhodnúť sa na jednom spoločnom návrhu a následne ho presadiť. Trieštenie síl pri presadzovaní zmeny volebného systému ani jednému návrhu rozhodne neprospeje,“ vysvetlila.
Každý okres by mohol mať v parlamente svojho poslanca, ale musel by sa zmeniť volebný systém
Podľa návrhu prezidenta, ktorý predstavil v stredu na sneme ZMOS, by bolo vytvorených 79 jednomandátových obvodov kopírujúcich okresy, kde by si občania cez väčšinový systém volili poslancov.
„Zvyšných 71 mandátov poslancov by bolo volených cez pomerný volebný systém, teda cez stranícke kandidátky, ako to poznáme v súčasnej podobe,“ uviedla politologička s tým, že ak by tento návrh prešiel, v praktickej rovine by to znamenalo, že si budeme vyberať spomedzi politických strán a tiež konkrétnych kandidátov.
Zmenu by muselo schváliť 90 poslancov
Zmiešané volebné systémy podľa Bzdilovej nájdeme aj v zahraničí. „Aby sme po príklady nechodili ďaleko, napríklad susedné Maďarsko je vo volebnom systéme do svojho parlamentu v politológii klasifikované ako superzmiešaný volebný systém,“ uzavrela.
Maďarský volebný systém tvoria prvky pomerného volebného systému a prvky väčšinového volebného systému. Znaky väčšinového pozostávajú v tom, že časť poslancov je volená v jednomandátových obvodoch väčšinovým systémom. Menšia časť poslancov je volená v dvadsiatich viacmandátových obvodoch, ktoré kopírujú administratívne členenie krajiny z uzavretých lokálnych kandidátok.
Volebný systém pre parlamentné voľby je zadefinovaný v Ústave Slovenskej republiky v zákone o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Zmeny v ústave musí schváliť trojpätinová väčšina parlamentu, čiže 90 poslancov.